Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

13. februára 2010

Top 10: 5. Virginia Satirová

Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov



Keď v roku 1964 vyšla Spojená rodinná terapia (Conjoint Family Therapy), Virginia Satirová v nej predstavila svoj zemitý úvod do umenia tohto nového terapeutického prístupu a potvrdila tým svoju povesť priekopníčky v danej oblasti. Charizmatická a kontroverzná Satirová sa objavila ako obor – 183 cm vysoká postava podporená ešte 7 cm podpätkami a natupírovaným účesom – medzi terapeutmi začiatkom šesťdesiatych rokov. Do konca života neustále cestovala, a tak sa stala osobným vyslancom, dokonca kazateľom vízie rodinnej terapie ako prostriedku na vyliečenie zraneného sveta.

Charakteristickým znakom jej práce sa stala jej výnimočná citlivosť na neverbálne aspekty komunikácie – rozdiely vo výške očí, vzdialenosť, hlas, tón, očný kontakt, telesný postoj, dotyk a pohyb. Veľa z mágie jej terapeutického štýlu vďačilo práve ľahkosti, s akou používala tieto neverbálne dimenzie. Bola presvedčená, že ak pomôže svojim klientom viac vidieť, počuť a cítiť, ich osobné a medziľudské zdroje ich privedú k vlastnému riešeniu. Lori Gordonová vyjadrila to, čo si mnohí všimli: „Pri Virginii sa nikto nemohol držať svojej patológie.“

Pre Satirovú bolo vždy ťažké popísať rodinu abstraktnými pojmami. O rodinnom systéme premýšľala len vtedy, keď bola s nimi všetkými svojimi zmyslami. A seba vždy zahrnula do tohto opisu. Takže povedala napríklad: „Cítila som teplo, ktoré mi povedalo, že syn je otvorený nejakej dohode.“ Dôverovala svojim nervom, že registrujú potrebné informácie o terapeutickom systéme.

Videonahrávky a zvukové nahrávky jej seminárov zachytávajú Satirovej génia lepšie než všetko, čo napísala, vďaka čomu niekoľko študentov rodinnej terapie dospelo k nesprávnemu záveru, že bola slabá v teórii. Ak bola pod tlakom, dokázala vysypať abstraktné opisy systémových vzorcov. Mala však radšej jednoduchý jazyk postavený na zážitku a pozorovaní.

V práci Satirovej sú bezpochyby charizmatické, ba dokonca mystické prvky – nehovoriac o jej schopnosti prednášať s humorom. Jej vlastné vysvetlenie jej osobnej sily znelo, že je „kongruentná“, t.j. všetky jej vnútorné časti (obrazy, zvuky, slová, pocity) spolupracovali pri vytváraní vonkajšieho zmyslu. Silnou črtou jej prístupu je aj to, že vždy predpokladala, že každý má pozitívny úmysel bez ohľadu na to, aké hrozné je jeho správanie. Ale skutočná sila Satirovej spočívala v jej schopnosti pracovať mnohými štýlmi naraz. Jej sedenia obsahovali základné prvky strategickej, štrukturálnej, systemickej, medzigeneračnej a zážitkovej rodinnej terapie a vytvárali spolu charakteristický celok, v ktorom sa naplno uplatnila jej intuícia. Satirová považovala kognitívny prístup k diferenciácii seba za nedostatočný a bola presvedčená, že zmysluplná zmena znamená zaangažovať celého človeka, pričom je možné a potrebné sa k nemu dostať na čo najväčšom počte úrovní.

Ako strategická terapeutka zdôrazňovala, že konkrétny opis súčasného problému je potrebné získať od každého člena rodiny. Ale trvala na tom, že predkladaný problém je len zriedka kedy skutočným problémom; problém vytvára skôr to, ako ľudia zaobchádzajú s problémom – čo bola v tom čase, keď ju po prvý krát predniesla, nová myšlienka podobne ako aj jej názor, že podivné a nekonštruktívne správanie a vzťahy má na svedomí nízka sebaúcta človeka. Bola majsterkou v strategickom umení prerámcovania a do svojej práce ešte zakomponovala štrukturalistický dôraz na to, aby ľudia prežili zmenu na terapeutickej hodine, pretože verila, že slová zmenia ľudí len vtedy, keď ich podporí aj úplný zážitok toho, čo slová vystihujú.

Pomocou techník ako napríklad stavanie sôch doviedla ľudí k tomu, aby predviedli svoje interakčné ťažkosti a jasnejšie vyjadrili, o čo presne ide. Ale okrem toho, že sa veľmi zaujímala o to, čo sa deje teraz a tu, uznávala aj obrovský vplyv toho, čo ľudia prežili vo svojej pôvodnej rodine.

Svoj názor na fungovanie terapie zhrnula Virginia Satirová takto: „Je to jednoducho život, ktorý sa chce stretnúť so životom. Ja ako terapeutka som sprievodkyňa. Snažím sa ľuďom pomôcť, aby sa naladili na svoju múdrosť. To samozrejme veľmi nejde dokopy s teóriou psychoterapie.“






Článok uverejnený s láskavým súhlasom redakcie bulletinu EMPATIA.

10. John Gottman


0 comments:

Zverejnenie komentára









Satirovské terapeutické presvedčenia
Mgr. Ľubica Tománková