Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

13. februára 2010

Top 10: 9. Milton Erickson

Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov



Napriek všetkému, čo sa už o Miltonovi Ericksonovi napísalo a napriek usilovnej snahe mnohých ľudí pochopiť, čo vlastne v terapii robil a prečo to tak dobre fungovalo, jeho prácu ešte stále obklopuje ovzdušie záhadnosti. Krátko po jeho smrti povedal jeho 20-ročný študent Jay Haley: „Neprejde ani deň, aby som vo svojej práci nepoužil niečo, čo som sa naučil od Ericksona. A predsa jeho základné myšlienky chápem iba čiastočne.“

O Ericksonovi sa vytvoril obraz terapeutického čarodejníka, ktorý má nesmiernu osobnú moc. „Nebol to človek, s ktorým by ste si len tak sadli a pokecali,“ spomína si Jeffrey Zeig. „Neustále pracoval, neustále bol Miltonom Ericksonom, ktorý chcel mať ten najhlbší zážitok s každým, s kým sa dostal do styku. V tomto zmysle bol stále hypnotický, stále terapeutický, stále učil.“

Bol to možno dôsledok jeho telesného stavu, čo Ericksona nútilo úplne sa zamerať na svoje schopnosti. Dyslektický, muzikálne hluchý, farboslepý, so sklonom k závratiam a dezorientácii, postihnutý obrnou v 17 a opäť v 51 rokoch, strávil aspoň 13 rokov na vozíčku (v tomto období ho spoznali jeho dnes známi žiaci). Keď sa snažil predviesť svoju pružnosť a jemné verbálne metódy, ktoré celý život vyvíjal, robil to s čiastočne paralyzovanými perami a dislokovaným jazykom. A predsa, hovorí Haley, „tento muž pracoval 10 hodín denne, šesť alebo sedem dní v týždni, robil terapiu.... každý víkend mal buď pacientov alebo bol niekde na cestách a vyučoval.“ Zeig dodáva: „Čo som na Ericksonovi tak obdivoval, bol čas a energia, ktoré bol ochotný vynaložiť. Keď niekoho prijal ako pacienta, urobil doslova všetko, čo mohol, aby tomu človeku pomohol. Keď ste boli Ericksonovým klientom, cítili ste, že je totálne zameraný na vás.“

Erickson strávil polovicu storočia prácou na rozvoji nesmierne jemnej terapie, ktorá spočívala vo viacúrovňovom uvedomovaní a ktorá bola takmer úplne v rozpore s najrozšírenejšími terapiami tej doby. „Choroby,“ povedal Erickson, „či už psychogénne alebo organické, majú určité vzorce, najmä v oblasti psychogénnych porúch. Narušenie tohto vzorca môže byť najlepším terapeutickým prostriedkom a často nezáleží na tom, aké drobné je toto narušenie, ak k nemu dôjde zavčasu.“

Objavil, že väčšina životných „pravidiel“, ktoré predpisujú nejaké obmedzenie, sú ľubovoľné presvedčenia, a nie fakty. Jeho štúdium a ovládanie hypnózy ho naučilo, že zmenený duševný stav a tranz sú do veľkej miery súčasťou každodenného fungovania. „Tento poznatok,“ napísal Ernest Rossi, „vytvorilo základný princíp jeho neskorších štúdií psychopatológie ako aj rozvoja naturalistických a účelových prístupov k hypnoterapii.“

Také poznatky boli pre Ericksonov prístup zásadné, ale on nehľadal definitívnu teóriu, ktorú by zanechal ako svoje dedičstvo. „Erickson nemal žiadnu ustálenú metódu,“ poznamenal Haley. „Ak jedna procedúra nefungovala, skúšal iné dovtedy, kým niečo nezabralo. To zdôrazňoval aj svojim žiakom. Odporúčal im zaujať zvýšenú pozornosť, ktorá nie ja zaťažená formulovateľnými prekoncepciami.“ Erickson to povedal takto: „Nesnažím sa štruktúrovať psychoterapiu, ak, tak len vágnym, všeobecným spôsobom. A v tomto vágnom, všeobecnom spôsobe si ju štruktúruje pacient... podľa svojich potrieb. ... Prvou starosťou pri práci s pacientmi je uvedomiť si, že každý z nich je individuálny. ... Takže pri práci s ľuďmi sa ich nepokúšajte napasovať do vašej koncepcie, ako by to malo byť. ... Nezáleží na čase. Nezáleží na teórii terapie. Záleží na tom, ako sa dotknete osobnosti tým, že poviete správnu vec v správnom čase.“

Ďalšie slová múdrosti od Ericksona: „Dôverujte svojmu nevedomiu. Je to veľmi rozkošný spôsob života, veľmi rozkošný spôsob ako niečo robiť.“ A: „Neskúšajte používať techniku niekoho iného. ... Objavte svoju vlastnú.“






Článok uverejnený s láskavým súhlasom redakcie bulletinu EMPATIA.

10. John Gottman


0 comments:

Zverejnenie komentára









Satirovské terapeutické presvedčenia
Mgr. Ľubica Tománková