Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

12. februára 2016

Top 10: Desať najvplyvnejších...

Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov


Pred 25 rokmi v roku 1982 vyšlo prvé číslo časopisu Psychotherapy Networker. V tom istom roku urobil časopis American Psychologist prieskum medzi 800 členmi Americkej psychologickej asociácie, aby zistil ktorú teoretickú orientáciu nasledujú a ktorý psychoterapeut je podľa nich najvplyvnejší.

Pri príležitosti 25. výročia nášho časopisu je vhodné zopakovať tieto otázky, urobiť si inventúru v našej profesii a zistiť, ako sa terapia za tie roky vyvíjala a zmenila. Tak sme sa spojili s dr. Joan Cookovou z Columbijskej Univerzity a jej výskumným tímom z projektu, ktorý financoval Národný inštitút duševného zdravia, aby sme položili otázku: „Ktoré postavy najviac ovplyvnili vašu prax za posledných 25 rokov?“ Respondenti mohli zostaviť zoznam 10 rozličných zdrojov. Požiadali sme ich aj o informáciu o tom, aký prístup - aký model alebo kombináciu modelov používajú vo svojej praxi. Dostali sme 2598 odpovedí - omnoho viac než 422 vrátených dotazníkov v roku 1982.

Azda najprekvapujúcejším zistením je, že najvplyvnejším psychoterapeutom - drvivou väčšinou hlasov - bol v roku 1982 i v roku 2006 Carl Rogers. Inými slovami terapeut, ktorý sa pred 50 rokmi stal slávnym vďaka svojej nenútenej, nedirektívnej, jemne zameranej forme terapie s otvoreným koncom, je najväčším vzorom i dnes, dokonca i po explózii krátkych, „na dôkazoch založených“ klinických modelov, po psychofarmakologickej revolúcii, vďaka ktorej sú medikamenty intervenciou dňa a radikálne zmeneného systému zdravotného poistenia, ktoré jednoducho neprepláca takú terapiu, akú Rogers robil. Na nasledovných stránkach je opísaný on a ďalších deväť postáv, ktoré respondenti zvolili ako desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov.

Kto sú respondenti prieskumu? Sú to v prevažnej miere ženy (75,9%), bieli (90,5%), v strednom veku (vekový priemer bol 50,79 roka) a sú to buď sociálni pracovníci (34,7%), profesionálni poradcovia (21,1%) alebo psychológovia (16,6%). Niektorí z nich sa nazývajú poradcovia pre oblasť závislosti od drog alebo alkoholu (1,3%). Do kategórie „iné“ sme zaradili duchovných, školských poradcov a bližšie nedefinovaných „psychoterapeutov“ (8,2%). Zvyšných niečo vyše dvoch percent tvoria veľmi malé skupiny odborníkov.

Väčšina účastníkov prieskumu promovala medzi rokmi 1990 a 2006, hoci významný počet získal diplom medzi rokmi 1970 a 1989. Prekvapivo veľké percento (41,4%) sú relatívni nováčikovia, ktorí majú prax 0 až 10 rokov (keď vezmeme do úvahy priemerný vek, bude to asi ich druhé povolanie alebo to znamená aspoň to, že im už odrástli deti). Niečo nad 30% je v praxi od 11 do 20 rokov, 21,2% od 31 do 40 rokov a zvyšok (8,3%) sú skutočne veteráni, ktorí vykonávajú prax 40 až 54 rokov.

Ako naši respondenti identifikujú sami seba? Aký druh terapie vlastne robia? Podobne ako ich ovplyvnilo mnoho terapeutov, aj oni uvádzajú množstvo rozličných orientácií, ktoré tvoria ich prístup. Azda najdôležitejším zistením je, že väčšina terapeutov je eklektická. Z 2281 vyplnených a platných dotazníkov (nie všetkých 2598 odpovedí obsahovalo dostatok informácií, podľa ktorých by sa dal určiť klinický prístup respondenta) len 95 respondentov (4,2%) sú puristi, ktorí uviedli, že používajú výlučne jeden model. Zvyšok (95,8%) priznalo kombináciu rozličných prístupov.

Dokonca hoci bol Rogers najvplyvnejším terapeutom, najpopulárnejším terapeutickým prístupom - ktorý väčšina ľudí v našom prieskume skutočne aspoň sčasti vykonáva - je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Z 2281 úplne vyplnených dotazníkov používa KBT (väčšinou v kombinácii s inými metódami) 68,7%, čiže 1566 ľudí. Len 31% respondentov uviedlo, že používa „rogeriánsky/klientom centrovaný/humanistický“ prístup hoci len sčasti a iba jeden jediný človek sa považuje výlučne za rogeriána. Je zaujímavé, že také isté percento vôbec nepoužíva KBT. Sú títo odmietači KBT a prívrženci Rogersa tí istí ľudia? Ako sú platení?

Druhý najpoužívanejší model po KBT sú manželské a rodinné terapeutické systémy (1135 respondentov, čiže 49,8%), ale polovica respondentov uvádza, že vôbec nepoužíva MRT a iba 0,4% (asi 9 ľudí) sa identifikuje ako výlučne manželskí a rodinní terapeuti. A napriek tomu sú traja z najvplyvnejších terapeutov Salvador Minuchin, Virginia Satirová a Murray Bowen - tak prečo nie je viac MRT? V roku 1982, keď malo hnutie rodinnej terapie ešte revolučný zápal, bol jediným rodinným terapeutom na zozname desiatich najvplyvnejších psychoterapeutov Jay Haley (na 8. mieste). A len 2,6% respondentov vtedajšieho prieskumu (11 jednotlivcov z tej menšej vzorky) uviedlo, že ich orientácia je rodinná terapia. Zdá sa teda pravdepodobné, že hoci rodinno-terapeutická revolúcia sa skončila - aspoň čo sa týka doktrinálnej čistoty - revolucionári vlastne vyhrali, pretože systémové myslenie si osvojila široká škála terapeutov z celého klinického spektra.

Treťou obľúbenou orientáciou je niečo, čo respondenti nazývajú „dbalostná [mindfulness]“ terapia - používa ju 945 (41,4%) terapeutov.

Psychodynamický/psychoanalytický prístup je štvrtou najobľúbenejšou kategóriou, má 808, čiže 35,4% stúpencov. Len 0,5% - asi 11 respondentov - sa však považuje výlučne za psychodynamických. Kontrast oproti roku 1982, keď sa k tejto orientácii hlásilo 45 zo 415 respondentov (takmer 11%), je očividný.

Neprekvapuje, že všetkých desať najvplyvnejších terapeutov v našom prieskume sú originálni myslitelia, každý s jedinečným a presvedčivým názorom. Ale práve tak, ako ich myšlienky, dôležité je aj ich nadanie byť naplno prítomný. Hoci to sú prvotriedni výskumníci, originálni teoretici, geniálni spisovatelia, charizmatickí učitelia a výnimoční klinici, to, čím sa najviac líšia od ostatných a prečo si ich ľudia pamätajú, je ich hlboké presvedčenie, nezastaviteľná energia a inšpiratívna sila rodených apoštolov nového učenia.

Silu týchto individuálnych hlasov možno cítiť, keď ich čítame, počujeme alebo vidíme: vždy sme úplne presvedčení, že každý z nichodpoveď nielen na každú ľudskú dilemu, ale aj na vašu vlastnú konkrétnu ľudskú dilemu. Či už je to bezhraničný súcit Carla Rogersa, ako britva ostrá analýza Murrayho Bowena, hypnotická persona Miltona Ericksona, elektrizujúca vitalita Virginie Satirovej, veselý génius Alberta Ellisa, tragická predstavivosť Irvina Yaloma - všetci majú v každej bunke svojho tela obsiahnutú múdrosť, ktorá aspoň v ich priamej prítomnosti nenecháva nikoho na pochybách. Tento človek má predsa absolútnu pravdu!, pomyslíte si.

Pohľad každého z nich sa natoľko líši od ostatných, že by to mohlo naznačovať, že celá oblasť psychoterapie nie je nič iné iba zmes osobných názorov pretláčaných jedincami so silným egom. Ale individuálne rozdiely a brilantnosť každého hlasu jednoducho zvyšuje reputáciu profesie, ktorá môže obsiahnuť obrovskú a komplexnú realitu psychológie človeka.






Článok uverejnený s láskavým súhlasom redakcie bulletinu EMPATIA.

Ďalšie časti:
10. John Gottman


0 comments:

Zverejnenie komentára









Satirovské terapeutické presvedčenia
Mgr. Ľubica Tománková