Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

30. mája 2010

Depresia: Symptómy, rady, terapia

MUDr. Jozef Hašto

Symptómy


Depresie sa prejavujú skleslosťou, smútkom, pesimizmom, neschopnosťou prežívať radosť, potešenie, záujem, chýbaním energie, poruchami spánku, poruchami chuti do jedla, vnútorným nepokojom alebo spomalenosťou, neschopnosťou sústrediť sa, neprimeranými pocitmi viny, myšlienkami na samovraždu alebo prianím byť mŕtvy. Nie všetky symptómy sa musia vyskytovať súčasne. Môže sa objaviť aj úzkosť, „strach zo všetkého“ alebo podráždenosť. Niekedy sú časťou depresie nepríjemné telesné pocity, ktoré môžu byť dokonca v popredí ťažkostí: bolesti, tlak, ťažoba, pálenie, brnenie alebo pocity prázdna napr. v hlave, hrudi, bruchu, končatinách, niekedy v celom tele.

Odlíšenie od stavov, ktoré nie sú chorobné


Depresia je niečo viac než jednoduchý smútok alebo nešťastie. Nejedná sa ani o sebaľútosť alebo slabú vôľu. Depresia je chorobný stav a vyžaduje si špeciálnu liečbu.

Subjektívne utrpenie


Depresie patria k ochoreniam, ktoré sú spojené s najväčším utrpením, pretože pacientovi pretrvávajú trýznivé symptómy.

Priebeh


U väčšiny pacientov sa dá počítať s tým, že depresia po určitej dobe odoznie. Pri použití osvedčených terapií je nádej na rýchle zlepšenie alebo úzdravu v priebehu týždňov.

Riziká


Jediným zdravotným rizikom je suicidalita. Preto je treba s pacientom pravidelne hovoriť na túto tému.

Príčiny


Dôležité je zdôrazniť, že príčina je pri väčšine depresií neznáma. Životné problémy alebo vnútorné psychické konflikty môžu pôsobiť ako spúšťače depresie alebo snáď môžu byť aj príčinnými faktormi, zďaleka to však neplatí vždy.

Nemálo pacientov verí, že depresia musí mať vždy určitú psychickú príčinu. Neplatí to.

Všeobecné rady


Pacient nemá v depresii robiť, podľa možnosti, žiadne závažné rozhodnutia, ktoré by mali dôsledky pre budúcnosť. Takéto rozhodnutia má presunúť na neskôr. Depresiou podmienený pesimizmus by mohol viesť k chybným úsudkom a pacient by mohol neskôr oľutovať svoje rozhodnutie.

Pacient si má udržiavať určitú aktivitu a nesmie byť celý deň nečinný. Je zmysluplné, keď dodržiava určitú štruktúru dňa. Pri ťažkých depresiách sú vhodné činnosti, pri ktorých nie je potrebná prílišná vlastná iniciatíva. Príklad vhodnej aktivity je ísť s druhým na prechádzku. Je zmysluplné, keď príbuzní povzbudzujú, ale nesmú sa pokúšať nútiť ho k niečomu, čo nechce alebo nedokáže.

Vo všeobecnosti je priaznivé, keď pacient zostáva v prostredí, ktoré dôverne pozná.

Dovolenkový pobyt vedie väčšinou k preťaženiu, pretože pacient by sa musel vyrovnávať s množstvom nových situácií. Alebo sa mohol prídavne ešte viac trápiť z toho, že nie je schopný prežívať pôžitok z dovolenky.

Zvýšená záťaž pre príbuzných


Depresie sú veľkou záťažou aj pre príbuzných. Príbuzní musia pacientovi venovať viac času a námahy, ale musia dbať aj na to, aby sa nepreťažili. Podľa možností by sa bremeno opatery malo rozdeliť na viaceré osoby.

Vhodné je pacientovi ubrať z jeho úloh, povinností, ktoré v depresii už nedokáže sám zvládať.
Vyžaduje veľa trpezlivosti, keď si napríklad opätovne sťažuje na to isté. Môžeme sa pokúsiť odkloniť jeho pozornosť na niečo iné.

Príbuzní sa nesmú zamerať na prehnané očakávania výsledkov svojich snáh. Ich úsilie môže viesť k momentálnemu zmierneniu utrpenia ale nie k vymiznutiu depresie.

Vo vzťahu medzi príbuzným a pacientom dochádza k určitej jednostrannosti v dávaní a prijímaní. Príbuzní nemôžu očakávať, že im depresívny vo fáze ochorenia prejaví vďaku a uznanie.

Apelovanie na pacientovu vôľu


Apelovať u depresívneho na jeho vôľu je kontraproduktívne. Pacienti sa namáhajú už pri tom čo robia, aby to vôbec zvládli.

Obvykle nemá tiež zmysel vyzývať pacienta, aby viac myslel na pozitívne veci.

Pocity viny u príbuzných


Príbuzní si často robia zbytočné výčitky, že snáď zapríčinili pacientovo ochorenie. Ak je tu takéto hlboké zneistenie, je treba to prediskutovať s ošetrujúcim lekárom. Ak pacient/pacientka trpel už pred depresiou dlhodobými partnerskými konfliktami, môže byť užitočná párová psychoterapia.

Iné emočné reakcie príbuzných


U príbuzných sa môžu objaviť voči depresívnemu pacientovi emócie sklamania, rezignácie alebo zlosti. Takéto reakcie sú pri veľkej záťaži pochopiteľné. Prejavy takýchto emócií pacientovi nepomôžu.

Suicidálne zámery


Takéto vyjadrenia pacienta treba brať vážne. Prípadne treba informovať ošetrujúceho lekára.

Pri akútnej suicidalite je potrebná psychiatrická hospitalizácia. Keď má pacient myšlienky na samovraždu, neznamená to, že by pre neho už príbuzní nič neznamenali. Znamená to, že je ťažko chorý.

Terapia


Rozlišujeme medikamentóznu liečbu a psychoterapiu.

U všetkých pacientov je potrebná určitá všeobecná psychoterapia, ku ktorej patrí oboznamovanie pacienta s jeho chorobou ako aj jeho sprevádzanie, poskytovanie opory a poradenstvo počas trvania ochorenia.

V zvláštnych prípadoch, prevažne pri ľahších depresiách, sa okrem toho robia špeciálne psychoterapie, napr. tzv. kognitívne-behaviorálna terapia, interpersonálna psychoterapia - táto je variantom psychodynamickej psychoterapie). V typických prípadoch majú pacienti negatívne myšlienky o sebe, o postojoch sveta k nim a o svojej budúcnosti. Tieto neprimerané myšlienky a s nimi súvisiace emócie sa v terapii postupne korigujú. Terapeut pacientovi tiež pomáha, aby obnovil aktivity, ktoré mu prinášali radosť a uspokojenie. Pri interpersonálnej psychoterapii sa liečba zameriava na vzťahové konflikty, problémy vyrovnávania sa so stratami, rolové konflikty a ich riešenia. Medikamentózna antidepresívna liečba je často rozhodujúca. Úplne zbytočné sú obavy, žeby tieto lieky mohli meniť osobnosť alebo len prekrývať existujúce psychické problémy.

Niektorí pacienti môžu mať úžitok z predĺženého bdenia (napr. vo forme tzv. parciálnej spánkovej deprivácie), z expozície svetlu (tzv. fototerapia), alebo zo silového, či vytrvalostného fyzického tréningu.

Dlhodobé psychické zdravie


Keď depresia pominie, môžeme počítať s tým, že bude pretrvávať dobrý stav bez ťažkostí. V priebehu rokov ale existuje riziko objavenia nových fáz ochorenia. Ohľadom možností ako sa im vyhnúť sa treba poradiť s ošetrujúcim lekárom.

Zdroj:
Dr. med. J. Schöpf, Zürich, 2001
Dr. med. A. Marneros, Halle, 1999

Spracoval: MUDr. J. Hašto, Trenčín, 2004

Ďalšie informácie pre pacientov a príbuzných

Knihy:

Hautzinger, M.: Depresia. Príznaky a pokroky v terapii. Vydavateľstvo F, Trenčín
(tel./fax 032 7440972 – zásielková služba)
Kühner, C., J.Weber: Predchádzanie depresiám. Vydavateľstvo F, Trenčín
(tel./fax 032 7440972 – zásielková služba)

Internetové informácie:

www.psychiatry.sk
www.psychoterapia-sk.sk


Prevzaté zo stránky SPS so súhlasom autora.



Súvisiace stránky:


Psychoterapeutická práca s depresívnym a suicidálnym klientom/pacientom
Videoseminár: Psychoterapeutická práca s depresívnym klientom



0 comments:

Zverejnenie komentára









Satirovské terapeutické presvedčenia
Mgr. Ľubica Tománková