(Záznam zo vstupného rozhovoru s klientom zverejnený s jeho súhlasom.)

Dlho som bol presvedčený, že v ambulancii psychoterapeuta nemám čo hľadať ani čo nájsť.
Roky som žil s pocitom, že svoj život mám pevne v rukách, že dokonale rozumiem sebe aj ľuďom okolo seba. K tomuto pocitu som sa prehrýzal v čase dospievania. Prečítal som desiatky kníh (Sväté Písmo nevynímajúc) s cieľom nájsť v nich odpovede na otázky „kto som? aký vlastne som? čo ma utvára/lo? čo mi bráni sa zmeniť? čo chcem od života? aký má môj život zmysel? má ho vôbec? má nejaký zmysel bytie? ak áno, aký? ...“ Pocit, že svoj život držím pevne v rukách, som nadobudol vďaka sebanahliadnutiu, strate ilúzií o sebe, prijatiu holého faktu svojej fyzickej, mravnej, intelektuálnej a sociálnej nedokonalosti, vďaka zmiereniu sa s poznaním, že od života nemá zmysel očakávať veľké veci, keď z neho aj tak nevyviaznem živý.