Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

10. októbra 2011

Aby dobre fungovala rodina po rozvode…

Myslím si, že v prípade rozvodu je veľmi dôležité, aby dieťa malo rovnaký prístup k obom rodičom. Existuje pre to mnoho dôvodov. Jeden z tých zásadných je nájsť čo najviac zdrojov, ktoré pomôžu pri výchove vyvíjajúceho sa dieťaťa. Druhý rodič je jeden veľmi dôležitý zdroj.

Často je pre jedného alebo oboch rodičov ťažké poskytnúť svojim deťom slobodný prístup k druhému rodičovi. To platí najmä vtedy, keď je rozpad pôvodného sna rodičov obzvlášť nepríjemný, alebo keď je proces rozchodu preťažený obviňovaním. Je však dôležité, aby časom bola táto sloboda dieťaťu priznaná.

Po mnohé roky naša spoločnosť a naše súdy vytvárali v prípade rozvodu sporné situácie. Výsledkom toho bolo, že z jedného rodiča urobili „zlého“ a z druhého „správneho“. Deti boli tradične zverené „správnemu“ rodičovi (obvykle matke) a „zlý“ rodič (väčšinou otec) mal len obmedzené práva na styk s dieťaťom. Teraz si viac a viac ľudí uvedomuje, že zatiaľ čo manželia sa rozvedú, rodičia sa so svojimi deťmi nerozvádzajú. Vidia, že jedna z najdeštruktívnejších vecí pre dieťa v spojitosti s rozvodom je faktická strata jedného z rodičov. Teraz si ľudia uvedomujú, že dieťa potrebuje tak aktívnu matku ako aj aktívneho otca.

Rozvedení rodičia môžu užitočne spolupracovať, aby deti mohli dobre rásť. To je najlepšie možné, keď si rodičia „vyčistia stôl“ týkajúci sa rozpadu ich vzájomného sna a pribrzdia svoje obviňovanie a pocity viny.

Ďalšia veľká vec je, že pre deti je dôležité, aby mali reálne predstavy o každom zo svojich rodičov. To sa dá najľahšie dosiahnuť, ak má dieťa rovnaký kontakt s každým svojím rodičom. Rodičia, rovnako ako deti, môžu pri tomto druhu situácie získať. Moja skúsenosť je, že keď sa rozvedení rodičia rozhodnú, že musia nájsť spôsob, ako spolupracovať v záujme svojich detí, často v sebe objavia veci, o existencii ktorých nikdy predtým netušili. Mnohí rozvedení rodičia mi povedali, že vďaka spolupráci v záujme ich spoločných detí sa stali lepšími priateľmi.

Bez ohľadu na dôvod straty jedného z rodičov je pre všetkých členov rodiny, deti rovnako ako i dospelých, dôležité, aby mohli pri tejto strate voľne smútiť. Smútenie znamená dovolíť si naplno prežívať stratu, svoje pocity a bolesť, ktorá s ňou súvisí. Tým, že úspešne prejdete týmto citlivým a bolestným obdobím, môžete sa otvoriť pre nové možnosti, ktoré sa objavia.

Ak sa pokúsite pokračovať v živote bez odsmútenia si svojej straty, váš „stôl nebude vyčistený“ a nebudete môcť začať nový život. Formovanie uspokojivého, odmeňujúceho nového života závisí od vašej emocionálnej slobody plne si odsmútiť stratu vášho starého sna a vášho partnera ako súčasti tohto sna.

Proces smútenia, vyjadrený v krokoch, prebieha asi takto.

Po prvé, rozviniete si uvedomenie, že život prináša situácie, nad ktorými nemáte kontrolu. Nie je pritom podstatné, či sa tieto situácie javia ako správne alebo nesprávne.

Ďalšia fáza, s ktorou je potrebné sa vyrovnať, nastáva vtedy, ak jeden z rozvedených manželov uzatvorí nové manželstvo. U druhého rodiča to môže vyvolať silné pocity a musí uznať, vyjadriť a vlastniť tieto pocity. Môžu vzniknúť problémy s integrovaním nového manželského partnera do rodiny. Súčasne to predstavuje aj šancu pre dieťa, že bude mať vo svojom živote viac milujúcich dospelých osôb. Je pravdepodobné, že ak dobre fungovala rodina s jedným rodičom, potom začlenenie nového manželského partnera prebehne jednoduchšie. (To je však už téma na ďalší článok.)

Po tretie, musíte vlastniť svoje vlastné pocity. Príkladom takéhoto vlastníctva je si povedať: „Som taký naštvaný!“ a „Cítim sa veľmi zle.“, „Cítim sa taký bezmocný.“ Často však ľudia uviaznu pri obviňovaní iného človeka za svoje vlastné pocity. Príkladom obvinenia za svoje pocity je: „Ty ma tak hneváš!“, „Kvôli tebe sa cítim tak zle.” Niekedy pocity obviňovania vyzerajú takto: „Prečo si mi urobil to alebo ono?” alebo „Prečo sa mi to stalo?”.

Je dôležité rozpoznať rozdiel medzi pocitmi, ktoré vlastníte ako svoje vlastné a medzi obviňovaním seba samého alebo iných. Pokiaľ budete obviňovať iných za vašu situáciu a z vašej bolesti, bude pre vás ťažké vytvoriť si pre seba nádejný a radostný nový život.

Ak vaše pocity obviňovania prevládnu alebo ak sa v nich cítite uviaznutí, bude mať zmysel vyhľadať odbornú pomoc, pretože si tým brzdíte svoj vlastný rast. Vkladáte svoju energiu do nerastových miest. Tiež vážne ohrozujete rast svojich detí, najmä ak sú malé. Potrebujete sa dostať cez toto citlivé a bolestné obdobie, aby ste boli šťastní a múdro dokázali sprevádzať svoje deti.

Po štvrté, potrebujete si odpustiť sa akékoľvek pocity, čo sa vo vás vynárajú. Sú, samozrejme, vašou súčasťou, no sú tiež vašou novovznikajúcou časťou. Ak necháte svoje pocity vyplaviť, začínate tým proces integrácie pre nový život, ktorý má nasledovať. Z dlhodobého hľadiska sú tieto pocity len prechodné. Pre vás i vaše deti je však potrebné, aby boli vyjadrené.

Súčasťou procesu smútenia je prežiť svoje pocity voči partnerovi, ktorý odišiel. To znamená vyjadriť bolesti a hnevy, rovnako ako cenné súčasti a lásku.

Počas tohto obdobia pomáha uvedomiť si, že všetci sme ľudské bytosti s „dobrými“a „zlými“ časťami. Existuje len málo zdokumentovaných prípadov o ľudských svätcoch (so všetkým len „dobrým“) alebo o ľudských diabloch (so všetkým len „zlým“). Ste kombináciou týchto vlastností, tak ako aj ten, koho ste stratili. Ak zistíte, že sa sústreďujete len na „sväté“ vlastnosti alebo len na „diabolské“ kvality strateného partnera, zapamätávate si potom len akýsi stereotyp človeka, nie jeho celkovú ľudskú bytosť.

Ak vám to vyhovuje, nájdite si v tomto období dôveryhodného človeka, s ktorým môžete zdieľať prejavy svojich pocitov. Mať podporu často pomáha. Boli ste zranení a toto zranenie vyžaduje, aby ste si ho dovolili precítiť, aby ste sa dokázali liečiť.

Z dlhodobého hľadiska sú tieto pocity smútenia len dočasné. Môže byť ťažké ich vyjadriť, najmä ak sú tzv. „negatívneho“ typu, ako je napríklad hnev a smútok. Väčšina ľudí sa bráni ísť do niečoho nového. Odpor je ešte väčší, ak ho sprevádza hlboký pocit straty a bolesti. Smútiť však je potrebné, ak sa máte prebudovať. Je potrebné podporovať vaše deti, aby urobili to isté. Ak je to pre vás naozaj ťažké, nájdite ľudí, ktorí by vás v tomto procese podporili.

Je tiež dôležité vedieť, že tento proces sa neudeje odrazu. Keď sme v strede niečoho bolestného, je ťažké vidieť súvislosti z nadhľadu. Buďte voči sebe trpezliví.

Tiež platí, že keď prežívame veľmi silné city, naša myseľ často nepracuje dobre. Mohli by sme zistiť, že reagujeme rovnako, ako sme reagovali predtým, než došlo k strate. Často počúvam o tom, že ľudia sa vzťahujú k tomu človeku, ktorého stratili, ktorý zomrel. Ďalší hovoria o tom, ako celé týždne a mesiace po strate očakávali v určitom dennom čase, že vstúpi ten človek, ktorého stratili. Musíme dať sami sebe čas na prispôsobenie sa novej situácii.

Aj keď je tento proces ťažký, je tiež obohacujúci a produktívny. Umožní vám vytvoriť uspokojivý nový život. Váš nový život bude odlišný a môže byť veľmi obohacujúci a naplňujúci. Verte tomu. Verte svojim schopnostiam a prostriedkom. Verte svojej múdrosti, ako prechádzate cez svoje smútenie. Ak úspešne prejdete cez túto fázu, zažijete novú integráciu samého seba. Začnú sa objavovať nové myšlienky nádeje a predstavy o možnostiach.

To, ako dobre sa vyrovnáte s realitou a požiadavkami stáť v čele domácnosti s jedným rodičom, bude mať niečo do činenia s mierou sebaúcty, ktorú ste si už vyvinuli, a so slobodou, ktorú cítite, aby ste boli v kontakte so svojimi pocitmi.

Pretože sme ľudské bytosti, musíme nájsť vysvetlenie pre to, čo sa stalo. Pri konfrontácii so stratou si ľudia môžu vytvárať dve vysvetlenia: (1) „Som chudák“ (obviňovať seba samého) alebo (2) „Je to jeho/jej vina“ (obviňovať iného). Obviňovanie seba je verzia „Som nula“ a vytvára pocit viny. Obviňovanie iného je jednoducho opakom obviňovania seba. Oba postoje vám sťažujú schopnosť budovať si nový život a oba dávajú negatívne lekcie vašim deťom.

Tu je príklad, ako takéto postoje ovplyvňujú postoje zvládania detí. Povedzme, že žena je hlavou rodiny s jedným rodičom. Obviňuje seba alebo svojho bývalého partnera. Jej deti sa od nej naučia skrytým aj zjavným spôsobom to, čo budú neskôr reflektovať vo svojom správaní a postojoch.

Dcéra tejto ženy by sa mohla, napríklad, naučiť veci ako: „Nikdy nedôveruj mužovi“ alebo „Vždy musíš robiť to, čo chce muž, aby si sa mu zavďačila“. Tieto spôsoby učenia sa vracajú a strašia jednotlivca. Ani jeden z týchto poznatkov nepomôže dcére mať pozitívny pohľad na seba alebo na mužov.

Syn tejto ženy môže byť pod vplyvom vyjadrení ako „Nebuď ako tvoj otec“.

Vzhľadom k tomu, že syn je chlapec, môže to chápať tak, že byť mužom je niečo zlé. Ďalšou a ešte erozívnejšou odpoveďou je pripútať si syna tak tesne k sebe, že sa nebude môcť cítiť dobre s inými ženami.

Toto sú extrémy. Avšak existujú až príliš často.

Ak je osamelým rodičom muž, môže upadať do rovnakej pasce tým, že obviňuje seba alebo svoju bývalú manželku. Podobné výsledky sa môžu vyskytnúť u jeho synov a dcér. Existuje mnoho variácií na tieto typy poznatkov, kedy sa so stratou partnera zaobchádza hlavne z pozície obviňovania.

Myslím, že je veľmi užitočné vytvoriť pre seba podpornú skupinu, a najmä začleniť do tejto skupiny iných osamelých rodičov. Pomáha to udržiavať vo vašom povedomí ľudí, ktorí sú tiež hlavou rodiny s jedným rodičom. Takí ľudia môžu s vami zdieľať utrpenia a radosti na základe svojich skúsenosti, svoje úspechy a neúspechy, ale aj praktické rady ako na to.

Je dôležité mať priateľov, baviť sa a robiť s ostatnými dospelými veci, ktoré vás tešia. Ak len pracujete a rodičujete, potom sa život stáva veľmi pustým. To sa samozrejme prejaví aj na vašich deťoch. Potrebujete si nájsť čas pre seba a podnety, aké vám môže priniesť len pestovanie záujmov a spoločnosť ostatných dospelých.

Je tiež užitočné si uvedomiť, že vaše duševné zdravie a pohľad na život má veľa čo do činenia s pocitom spokojnosti a radosti zo života. Podporní priatelia, záujmy mimo domova a čas pre seba vám môžu pomôcť udržať pozitívny prístup, zdravý pohľad na život a vysoký pocit sebaúcty.

Jednou z veľkých výziev pre osamelého rodiča je, ako si dokázať vytvoriť plnohodnotný život. Nenaplnení rodičia vytvárajú väčšie ťažkosti svojim deťom. Existujú niektoré všeobecné rady, ktoré môžu napomôcť tomu, aby rodina s jedným rodičom fungovala dobre.

Po prvé, dovoľte sebe a svojim deťom prejsť obdobie smútku po strate jedného z rodičov, či už túto stratu spôsobila smrť, odchod či rozvod.

Po druhé, fakty a pocity týkajúce sa rodiny, ktorá sa stáva rodinou s jedným rodičom, sú dve veľmi odlišné veci. Odporúčam zdravej rodine s jedným rodičom, aby deti spoznali skutočné fakty od všetkých dotknutých osôb, nielen skreslenia od jedného rodiča. Deti potrebujú poznať tak úplne tieto skutočnosti, ako sú známe aj dospelým. Pomáha tiež, ak im o faktoch povieme vtedy, keď sa dejú, ak je to možné. Ak to nie je možné bezprostredne, tak by sa deti o nich mali dozvedieť čo najskôr. Deti nie sú ani príliš malé, ani príliš staré na to, aby sme s nimi o týchto skutočnostiach hovorili.

Deti sú dokonca citlivejšie ako ich rodičia na to, čo sa deje. Ak s nimi o faktoch nehovoríme, dotvoria si o nich svoju vlastnú verziu. Často je to na úkor svojej vlastnej sebahodnoty. Napríklad môžu sa obviňovať, ak sa ich rodičia rozvedú. Ďalším výsledkom je, že deti často uzamknú veci v sebe, čo môže spôsobiť zbytočné utrpenie, ochorenie a emocionálnu bolesť.

Po tretie, buďte veľmi opatrní a nepoužívajte svoje deti proti druhému rodičovi alebo tohto rodičia proti svojim deťom. Ak sa toto udeje, prejaví sa to v podobe poškodených vzťahov v rodine. Komunikácia je v tom prípade taká, že dieťa nemôže vyjadriť, čo sa deje. Bude to musieť internalizovať; toto je miesto, kde vzniká mnoho problémov.

Po štvrté, potreby detí nemôžu čakať. Po odchode jedného z rodičov, smrťou alebo rozvodom alebo z iných dôvodov, musí ísť život ďalej. Musia dostať jedlo a prístrešie. Účty musia byť zaplatené. Život musí byť preusporiadaný a musia sa zmeniť priority. To si vyžaduje plánovanie a rozhodovanie v čase, keď môže byť ťažké plánovať a rozhodovať.

Pri preusporadúvaní môže byť užitočné nájsť si priateľa alebo podpornú skupinu a získať rady, informácie a priateľstvo. Existujú aj špeciálne poradenské centrá na niektorých vysokých školách, v kresťanských organizáciách a miestnych agentúrach, ktoré pomáhajú ľuďom v prechode robiť rozhodnutia. Ak máte pocit, že by vám to vyhovovalo, vyhľadajte tento druh pomoci.

Všetky tieto úlohy budú samozrejme jednoduchšie, ak je rodič pri zabezpečovaní starostlivosť už predtým zručný v týchto oblastiach a ak sa členovia rodiny už naučili dobre spolupracovať. Ak to nie je vaša situácia, nájdite zdroje, ktoré vám pomôžu plniť tieto úlohy.

Po piate, odporúčam vám i vašim deťom rozvíjať silný zmysel pre humor. Humor lieči mnoho vecí a môže byť neoceniteľný v ťažkom období vášho života.

Po šieste, ak je to možné, vytvorte so svojimi deťmi systém so situáciami vhodnými pre vzájomné učenie a vyučovanie. Často na mňa urobili dojem obrovské zdroje detí. Majú čo ponúknuť každému rodičovi a môže to byť osobitne užitočné v situácii rodiny s jedným rodičom. Pokiaľ ste zviazaní myšlienkou, že byť rodičom znamená, že človek musí byť všetkým pre všetkých ľudí a musí vedieť všetko, nie je tam pre vás žiadna príležitosť hľadať a rozvíjať zdroje vašich deti.

Po siedme, ďalšia vec, ktorú by sme si mali uvedomovať, je, že vaše deti si vyžadajú vedenie. Je to vedenie namiesto šéfovania. Musíte si pamätať, že každý člen vašej rodiny, bez ohľadu na to, ako je mladý alebo starý, má v sebe niečo cenné, čím môže prispieť. Zaumieňte si nájsť a pestovať to.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že áno a nie môžu byť výrazom pre hranice a možnosti. Hovoriť áno alebo nie vašim deťom neurčuje, kto je milovaný a kto je odmietaný. Aby ste mohli napĺňať súhlas alebo odmietnutie, je dôležité byť informovaný o požiadavke tak plne, ako je to možné. Ak nemáte k dispozícii informácie, ktoré potrebujete, je lepšie povedať: „Teraz to nemôžem urobiť“ alebo „Počkajme“, než dať áno či nie, s ktorým nie sme plne stotožnení.

Keď príde čas, že rodič, ktorý bol prítomný, odchádza, zvyčajne vzniká zmes pocitov: šok, zmätok, hnev, bezmocnosť, frustrácia a niekedy aj úľava. Tieto pocity sú súčasťou často ťažkej skutočnosti, ktorej čelia osamelí rodičia. Tieto, rovnako ako ďalšie praktické dôvody, budú vyžadovať tvorivé zápolenie. Je však dobré si uvedomiť, že zápolenie asi nie je pre vás alebo vaše deti novou skúsenosťou. Každý z nás sa musí naučiť bojovať kreatívne. Je to tento spôsob zvládania, ktorý dáva nášmu životu tvar.

Je tiež užitočné si uvedomiť, že všetci sme ľudské bytosti, ktoré robia ľudské veci, a že väčšina z nás robí to najlepšie, čo dokáže. Pretože žijeme vo svete, ktorý má napätia a hrozby aj príležitosti, niekedy nie sme schopní to vidieť jasne. A niekedy, keď jeden z rodičov odchádza, hrozby a napätia sú tak veľké, že je ľahké nadobudnúť pocit, že všetkého je príliš, aby sa to dalo zvládnuť. V tomto stave môže byť ťažké cítiť nádej a hľadať príležitosti, ktoré nám môžu dodávať nádej.

V týchto temných časoch majte vo svojom vedomí, že ste zázrakom. Všetky ľudské bytosti sú zázračné. Aké iné živé formy majú toľký potenciál a možnosti, ako ľudské bytosti? Niekedy zabúdame, aké bohaté zdroje máme. Keď zabudneme, sme depresívni, chorí a bez nádeje. Napriek tomu to nemusí byť tak. Existujú aj iné spôsoby.

Ak sa nám podarí udržať si vysoký pocit vlastnej hodnoty, ochotu riskovať, naše porozumenie, že zrodenie a smrť, rovnako ako smrť a znovuzrodenie, sú súčasťou ľudského balíčka, život má nekonečné možnosti. Na život možno nahliadnuť tak trochu ako na basreliéf. Ako jednu vec míňame, ďalšia vec sa začína objavovať. Zreteľ na možnosť, že je nádej na bohatý nový život po strate, vám umožní naozaj hľadať a nájsť prostriedky, ktoré potrebujete.

Máte veľa miest, kde hľadať zdroje. Máte osobné schopnosti a zručnosti. Môžete sa pozrieť na stupeň svojej osobnej integrity (a stavať na nej). Môžete sa pozrieť a učiť sa z vašich skúseností. V priebehu tohto procesu môžete mať nové a prebudené tvorivé schopnosti.

Všetko toto môžete mať na mysli a poruke, keď budete venovať pozornosť praktickým záležitostiam ako osamelý rodič (svoje financie, bývanie, prestavanie vášho kontextu), takže môžete vidieť, čo treba urobiť.
Potreba čeliť novej situácii každého z nás vedie do neznáma. To sa môže zdať desivé, zvlášť keď čelíme dôsledkom rozpadu sna a straty manželského partnera.

Takéto straty nie sú príjemné. Jednako cítim, že sú súčasťou života a že nikto z nás nedokáže všetko predvídať. Ak sa nám podarí odstrániť z cesty všetky „Nie je to strašné?“ a „Som chudák“, môžeme byť kreatívni. Môžeme uvoľniť svoju energiu pre ďalšie časti seba, aby rástli a napĺňali sa. Život ide ďalej ako rieka, vždy ukazuje nové možnosti, ak sme im otvorení.

Ako hlava rodiny s jedným rodičom nie ste vylúčení zo spoločnosti. Ste jedna z tvorivých možností spoločnosti. Držte sa tejto myšlienky.




(Dokončenie 1. časti: Aby dobre fungovala rodina s osamelým rodičom...)


Preklad PhDr. Hana Ščibranyová 2011


Použitá literatúra:


  • Virginia Satirová: Jej vlastnými slovami. Vybrané spisy (1963-1983), vydané v roku 2008, vyd. John Banmen, Zeig, Tucker a Theisen, inc., Phoenix, AZ85016, str. 64 - 72.


    Súvisiace stránky:


    Partnerské vzťahy: Návrat k intimite


  • 0 comments:

    Zverejnenie komentára









    Satirovské terapeutické presvedčenia
    Mgr. Ľubica Tománková