Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

23. februára 2013

Ako lepšie porozumieť deťom

PhDr. Anna Rybáriková
Krátka exkurzia do obsahu seminára realizovaného dňa 17.11..2012 v Košiciach v rámci cyklu Vzťahy naše každodenné.

Je veľmi cenné, ak vidíme a stretávame dospelých, ktorí sú ochotní učiť sa novým spôsobom komunikácie s deťmi, či ktorí chcú nájsť spôsob ako spraviť život detí kvalitnejším. A je veľkým bonusom, že pri snahe porozumieť deťom sa aj sami učia byť inými. V to sme verili aj pri príprave tohto seminára.

V satirovskej meditácii sme sa nechali vtiahnuť do čias svojho detstva a pátrali sme po tom, čo sme ako deti zažívali, aký obraz sme mali o sebe, čo sme očakávali od dospelých, od iných detí. A overovali sme si, či svet detstva bol pre nás bezpečným svetom. Vnútorne sme sa „pohladili“ za všetko, čo sme vtedy robili, prežili, čo sme sa naučili, i ako sme sa rozvíjali. A dali sme si aj povolenie vykonávať pre seba ďalšie zmeny. Pretože náš život detstvom neskončil, prešiel plynulo do dospelosti, v ktorej si posolstvá z detstva stále nesieme.

            V našom vlastnom detstve sme okrem pekných chvíľ zažívali aj situácie, ktoré nám neboli po vôli, na ktoré sme sa potrebovali naučiť reagovať. Dnes – v dospelosti - hovoríme, že sme zažívali stres. V. Satirová pozorovaním ľudí zistila, že v strese zaujmeme štyri druhy reakcií, tzv. „pozície“. A je to preto, že sa potrebujeme chrániť, vytvoriť si pocit bezpečia. Pre seba samých. Niekto sa stiahne, mlčí, chce byť neviditeľný, a popri tom si myslí, že za nič nestojí, a že ten druhý, zväčša rodič, všetko vie (tzv. dobré, poslušné, neodvrávajúce deti). Iný sa zase naučí obviňovať, útočiť, kričať – pretože zistí, že vtedy bude mať od ostatných pokoj (deti odvrávajúce). Iný zase „stuhne“, prípadne sa začne vyhovárať na iné deti, iné rodiny (“všetky moje spolužiačky môžu chodiť na diskotéku“!). A je aj štvrtý typ reakcie – šaškovanie, odpútavanie pozornosti, unikanie z prostredia (deti, ktoré robia grimasy, či vždy majú vtipnú poznámku). Každá reakcia mala pre dieťa svoj význam, aj keď dospelí tomu nemuseli rozumieť.
Problém však nastáva, keď skĺzneme do podobnej reakcie aj v dospelosti, ale už z toho nemáme taký osoh, keď nás to zväzuje, pridáva pocity viny. Ako zmeniť zautomatizované reakcie na užitočné – to je na ďalšiu „prácu“ so sebou samým, či s pomocou odborníka. Na našom seminári však išlo o to, že prostredníctvom seba sme mohli a mali príležitosť porozumieť reakciám našich detí.

Porozumenie je prvým krokom k zblíženiu, k nájdeniu rovnakosti a minimalizovaniu porovnávania, odsudzovania. Jedna zo satirovských múdrostí hovorí, že rodičia sú odrastené deti. Nie sú to iné ľudské bytosti. A je to dôvod na radosť, nádej i výzvu do budúcnosti, že cez seba môžem spoznať teba. A nielen teba – dospelého, ale aj teba – dieťa.


PhDr. Anna Rybáriková
lektorka

0 comments:

Zverejnenie komentára









Satirovské terapeutické presvedčenia
Mgr. Ľubica Tománková