Ženy sebe 2

PhDr. Anna Rybáriková
Krátka exkurzia do obsahu seminára realizovaného dňa 29. 3. 2014 v Košiciach v rámci cyklu Vzťahy naše každodenné.

Keď sa stretnú ženy, stretnú sa nielen ako ženy, ale aj ako matky, dcéry, staré matky, vnučky, susedky, priateľky, pacientky ...... Ja viem, to sú roly, ktoré každý z nás (každá a nás) hrá v rôznych etapách svojho života, či dňa. A bolo veľmi príjemné, že tento krát sme sa stretli aj ako šikovné gazdinky, schopné piecť, či pohostiť sa navzájom. Tento milý rámec tvoril domáce pozadie celému priebehu seminára. Podstatou seminára však nebolo hovoriť o našich rolách, ale vnímať seba ako „podstatu“, ako ľudskú bytosť, ako ženu.

Začali sme rozvíjať svoje krstné mená. Bol to prvý dar, ktorý sme dostali od rodičov. Vyberali ho možno dlho, možno po porade s príbuznými, ako vďaku či pripomienku na niekoho im blízkeho, ako pokračovanie rodu, či ako zmenu. Uvedomili sme si, že podoby a tvary mena nám môžu znieť rôzne a tomu, kto ho vyslovuje, môžeme pripisovať nechtiac aj priateľstvo, či nezáujem podľa toho, ktorým tvarom mená nás osloví. Ale to isté môžeme my nevedomky vyvolávať v iných, ak ich oslovíme menom, ktoré im v ich ušiach neznie lahodne. Na dotvorenie tejto témy účastníčky nakreslili farebnú kvetinku, ktorá sa im spája s podobami ich mena. A „obdarovali“ sa aj navzájom.

Neostalo však len pri vlastnom mene – siahli sme aj do oblasti histórie, rozprávok, športu, kultúry, či vynálezov, aby každá z nás pre seba našla významné ženské postavy, osobnosti, ktoré ju upútali, zaujali – či už v pozitívnom alebo negatívnom význame. Priraďovali sme im prídavné mená, či vlastnosti a zároveň hľadali aj ich opačné póly. Nikto nie je iba čierny alebo iba biely. A často v iných súvislostiach a kontexte vnímame jednu vlastnosť ako pozitívnu a inokedy naopak. Ak nejaké správanie „preexponujeme“, môže sa stať svojím opakom. Je na nás, aby sme potom aj svoje vlastné správanie, či vlastnosti dokázali prijať v ich mnohotvárnej podobe, a aby sme samy seba videli, že môžeme mať mnoho „tvárí“, ktoré sa podporujú, spolupracujú a pomáhajú nám popasovať sa s nástrahami života..

Pri ponorení sa do vlastnej „osoby“, sme si dopriali byť ohľaduplné a oceňujúce k svoju telu a jeho častiam – takým spoločným i takým odlišným medzi sebou navzájom. Nezabudli sme ani na „pohladenie“ svojich zdrojov, palety svojich emócií, vyzdvihnutie dobrých úmyslov, svojej cesty životom, prekonávanie seba samej i s povzbudením do ďalších dní.

Moje poďakovanie patrí ženám zúčastneným na tomto sobotňajšom seminári, ale aj všetkým ženám v našich životoch, ktorými sa môžeme inšpirovať.

PhDr. Anna Rybáriková

lektorka

...