Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

5. februára 2024

Satirovský duch v slovenských prísloviach a porekadlách


Príspevok z Konferencie pri príležitosti 20. výročia vzniku 
Inštitútu Virginie Satirovej v Slovenskej republike 
(16. 11. 2016)

Keď som prvýkrát v apríli v roku 1996 v Košiciach počula Oľgu Holubovú a Hanku Ščibranyovú hovoriť o Virginii Satirovej a jej presvedčeniach, o jej vízii ľudí a rodiny, o komunikačných vzorcoch, o tom, čo prebieha v interakciách, keď som zažila krásne meditácie, tak som mala dojem, že sú to vety a poznania, s ktorými sa bez výhrad môžem stotožniť, ktoré sa stretli s mojím vnútorným nastavením a dali mu konkrétnu podobu.

V centre filozofie Virginie Satirovej je hlboká úcta k ľudskému životu a potenciálu každého človeka. Píše:

„Ľudská bytosť je zázrak a poklad a skutočný div ... model potvrdzovania ľudského procesu je založený na premise, že všetko, čo v každom momente manifestujeme, predstavuje to, čo sme sa naučili, vedome, implicitne, bunkovo. Naše správanie odráža to, čo sme sa naučili. Učenie sa je základom správania. Potrebujeme nové poznatky, aby sme mohli zmeniť správanie. Aby sme mohli získať nové poznatky, potrebujeme motív, cieľ, zdravé a výživné prostredie a dôveru v niečo mimo nás, čo nám pomôže.“ (Satirovej poznámky)

Hovorí aj o treťom zrodení, ktoré nastáva, keď sa začneme rozhodovať sami za seba, čomu hovorí zrelosť. Tá nastáva vtedy, keď prevezmeme zodpovednosť za svoj život, keď sa postavíme na svoje nohy.

Virginia Satirová mala veľmi dobrú pozorovaciu schopnosť aj vďaka svojej nadmernej výške, ako aj tomu, že v útlom veku strávila niekoľko mesiacov v nemocnici a neskôr takmer prišla o sluch. A tak model jej učenia pomáha ľuďom byť integrovanými, úplnými vo všetkom, aj v oceňovaní seba a svojho tela a stávať sa tak viac ľudskými. Učila, že máme všetky svoje zdroje, že sme tu a teraz, že každý jednotlivec je posvätný, jedinečný a vzácny, že ľudia riadia svoje životy zo svojich skúseností a zážitkov.

Virginia Satirová načúvala, validizovala, pozdvihovala sebaúctu každého človeka. Vyzdvihla všetko, čo podporovalo a podporuje rozvoj a zdravý rast. Pridávala. Neposudzovala. Bola láskavá, ale uznávala aj bolesti, smútky, pretože to všetko je ľudské.

Dnes, pri 20. výročí založenia Inštitútu Virginie Satirovej v SR, chcem nadviazať na jej presvedčenie o podobnosti, aj na jej vieru, že každý máme svoje zdroje. Vieme, že V. Satirová bola Američanka a predkov mala v Európe, a že svoje učenie šírila ona i jej žiaci naprieč všetkými kontinentmi, pretože tam nachádzala podobnosti, pozitívne úmysly a ochotu sa rozvíjať.

Týmto príspevkom chcem pridať bohatstvo zdrojov Slovenska a pripojiť sa tak k jej odkazom.

Na demonštráciu som siahla po mandale ako nástroji, ktorý v metaforickej podobe poskytuje energiu svojich ôsmich dimenzií pre svojho nositeľa. Mandala umožňuje vidieť, že každý človek má všetky svoje zdroje. Aj keď každú dimenziu možno chápať ako nezávislú od ostatných, tak medzi jednotlivými prvkami je súhra, ktorá prispieva k vytváraniu celistvého JA. A je na nás, ako spoznáme, vezmeme na vedomie a integrujeme rozličné prejavy spomínaných ôsmich stránok, aby sa stali našimi zdrojmi.

Dnes, keď mnohokrát konštatujeme, že je ťažká a uponáhľaná doba, a že sme v strese a potom siahame po tabletkách, a stávame sa závislými na nezdravých veciach a zabúdame na vlastnú silu zvnútra, tak ponúkam jeden pohľad na to, že na Slovensku máme špecifické zdroje od našich predkov. Slovenské príslovia a porekadlá sú tiež akýmisi „presvedčeniami“, ktoré v sebe ukrývajú pozorovanie ľudí, ich správania, prístupu k sebe, k životu i smrti, komunikačné vzorce, či nádeje. Odovzdávali sa z pokolenia na pokolenie s vierou, že pomôžu a uľahčia život tomu, kto sa nimi bude riadiť. Satirovským slovníkom povedané, že sa mu stanú zdrojmi.

Poznámka:

Príslovie je zhustený výraz ľudovej múdrosti, ľudskej skúsenosti, ľudovej pravdy s obrazným rázom a zámerom poučiť. Môže nimi byť vyjadrená mravná zásada. Má poučný (didaktický) charakter. Príklad: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Porekadlo je ustálený obrazový výrok, rečový zvrat s charakterom uzatvorenej vety. Jeho funkciou je konštatovať, hodnotiť. Vtipne a nepriamo vyjadruje skutočnosť. Vyjadruje životnú múdrosť, ale bez poučného charakteru. Zväčša býva kratšie ako príslovie. Často býva veršované. Príklad: My o koze, ty o voze. Porekadlo a príslovie niekedy nie je možné jednoznačne odlíšiť.

Niekedy má jednotlivec k niektorej z ôsmich dimenzií vzdialenejší vzťah, môže ju nevnímať a tak sa môže stať, že jeho celkové JA trpí. Cieľom pomoci je uľahčiť jednotlivcovi skvalitniť súhru jednotlivých dimenzií a nájsť potenciál aj pre časť, ktorá je zanedbávaná. Preto aj v nasledujúcich prísloviach a porekadlách nájdeme nielen „pozitívne“, ale aj „negatívne“, či smutné alebo pesimistické vyjadrenie, pretože aj tieto odrážajú realitu.

Telesná dimenzia sa týka tela a postoja jednotlivca k nemu. Satirová tvrdí, že vzťah jednotlivca k jeho telesnej schránke vplýva na pocit, aký má človek zo svojho JA, preto platí, že čím zdravšie je jeho telo i postoj k nemu, tým lepší je pocit z vlastného JA.

·      Chudý má chytré údy.
·      Malá hrudka, ale samý syr.
·      Kde niet kostí, nieto sily.
·      Má ľahké nohy.
·      Má tuhé telo ako kremeň.
·      Vrtký ako živé striebro.
·      Dievka ako svieca.
·      Chlap ako jedľa.
·      Rastie ako z vody.
·      Ruky ako lopaty.
·      Telo ako cesto.
·      Suchý ako chriašteľ.
·      Chudý ako trieska.
·      Len kosť a koža.
·      Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá.
·      Má nohy ako pedále.
·      Biela tvár ako mlieko.
·      Červená ako kalina.
·      Čierny ako čert.
·      Dievča ako čo by ho zo zlata ulial.
·      Dievčina ako ľalia.
·      Tvár jej kvitne ružičkou.
·      Dlhé vlasy, krátky rozum.
·      Kučeravý ako baran.
·      Šedivý ako holub.
·      Stoja mu vlasy ako ježovi.
·      Zuby biele ako krieda.

Intelektová dimenzia sa vzťahuje na myslenie, ako človek interpretuje svet, seba, druhých. Reprezentuje postoje, presvedčenia, potenciál ako fungovať v tomto svete. Spája sa s racionálnym, analytickým spracovaním informácií. Poskytuje objektívne interpretácie potrebné k efektívnemu pôsobeniu vo svete.

·      Koľko hláv, toľko rozumov.
·      Každý si tak pomáha, ako vie.
·      Každý vták inak spieva.
·      Čo človek vie, to je všetko dobre.
·      Lepši znať ako mať.
·      Múdremu povedz slovo, vykoná, čo treba.
·      Na múdreho mihni a už vie.
·      To ani voda nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.
·      Učený rozum drahý, vrodený drahší.
·      Lepší rozum ako zlato.
·      Aký učiteľ, taká škola.
·      Človek sa musí do smrti učiť a ešte sa nedoučí.
·      Škola nie je zajac, knižka nie líška.
·      Kto nikdy do vody nejde, plávať sa nenaučí.
·      Rozum sa brúsi cvičením.
·      Učený nikto z neba nespadol.
·      Žiadna hanba od kohokoľvek sa učiť.
·      Kto nemá v hlave, v sklepe nekúpi.
·      Brada nerobí mudrca.
·      Neni to múdry, čo veľa vie, ale kto vie, čo mu treba.
·      Lievikom rozumu nikomu nenaleješ.
·      Huncút, kto lepšie urobí, ako vie.
·      Dakedy múdry pochybí, dakedy zas blázen trafí.
·      Dakedy aj z pustej stodoly sova vyletí.
·      I pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva.
·      Ľudia chytrí mávajú rozum jadrný.
·      Má viac v päte ako iný v hlave.
·      Je dobre podkovaný.
·      Má filipa.
·      Oberučnému kováčovi remeslo sa darí.
·      Svitlo mu v hlave.
·      Otvorili sa mu oči.
·      Už vie, koľko bilo.
·      Nechápe, iba keby mu na lopate podal.
·      Nemá všetkých doma.
·      Nevidí ďalej od nosa.
·      Pojedol šialené huby.
·      Má rozumu ako vrabec svedomia.
·      Na rozume si sedel.
·      Rozum si prepil.
·      Ledva školy ovoňal.
·      Skorej by teľa naučil ako jeho.
·      Dobre sa vycibril medzi ľuďmi.
·      Hodno mu je ruky pozlátiť.
·      Tisíc kumštov majster.
·      Jednou rukou stavia, druhou rúca.

Emocionálna dimenzia - možno ju opísať ako funkciu „pravej mozgovej hemisféry“, ktorá sa spája s intuíciou. Je dôležité, aby si ľudia uvedomili a prijali svoje emócie a slobodne ich adekvátnym spôsobom vyjadrovali. Emocionálna stránka JA je zdrojom kreativity, ktorá rozširuje hranice a napĺňa človeka energiou.

·      Hnev, zlý poradník.
·      Za hnevom ľútosť chodí.
·      Keď ma budú kliať, budem sa im smiať, keď ma budú biť, budem sa im kryť.
·      Kto svoje viny ľutuje, odpustenie dosahuje.
·      Voľ krivdu trpieť ako krivdu činiť.
·      Nenávisť je zlý kamarát.
·      Srditých psov vlci žerú.
·      Zlosť rozum zaslepuje.
·      Kto sa bojí, zle obstojí.
·      Strach má sto očí.
·      Ľahko toho strašiť, kto sa bojí.
·      Bol by sa skryl do myšacej diery.
·      Bol ako na britvách.
·      Dobre, že ho zrádnik nechytil.
·      Dostal po tele husaciu kožu.
·      Dych sa mu zastavil.
·      Krv sa mi sekla v žilách.
·      Mravce mu po chrbte hniezda robili.
·      Muchy sa zdesil.
·      Nevedel, či je chlapec, či dievča.
·      Babského srdca chlap.
·      Pustil srdce do nohavíc.
·      Ani si oči nevidí od hanby.
·      Hanbí sa ako pes, keď ho oblejú.
·      Mal zhorieť od hanby.
·      Bezcitný ako drevo v hore.
·      Strasie to zo seba ako pes vodu.
·      Len tak rástol do radosti.
·      Srdiečko by z neho vyletelo od radosti.
·      Teší sa, len tak mladne.
·      Teší sa na to ako sedliak na žatvu.
·      Nechaj ho, nech sa vyplače.
·      Nezasmial by sa ani za deravý groš.
·      Narieka ani čo by súdny deň bol.
·      Plakal, až mu srdce usedalo.
·      Padali mu slzy ako perly.
·      Banuje ako krava za zvoncom.
·      Frfle neprestajne ako kaša v hrnci.
·      Len sa ho dotkne, už fučí.
·      Nafukuje sa ako žaba v barine.
·      Hneď je oheň na streche.
·      Taký je ako kyslá omáčka.
·      Vrčí ako starý vlk v diere.
·      Sipí ako had.

Dimenzia zmyslová – zmysly sú zdrojom informácií, pomáhajú snímať realitu. Telesné pocity slúžia na to, aby sme mohli skúšať a tešiť sa zo života. Interpretácie a reakcie na hmatové, zrakové, kinestetické, sluchové, čuchové, chuťové a sexuálne pocity sú u každého jednotlivca jedinečné.

·      Čo hluchý nedopočuje, vymyslí si.
·      Hluchý ako delo.
·      Má tenké uši.
·      Počuje trávu rásť.
·      Vidí aj cez deravú dosku.
·      Vidí a počuje cez deväť stien.
·      Hlasný ako zvon.
·      Pekelný hrmot.
·      Mám už plné uši toho kriku.
·      Ticho ako v kostole.
·      Ticho ako v hrobe.
·      Horké ako blen.
·      Kyslé ako ocot.
·      Sladké ako sen.
·      Smrdí ako cap.
·      Hladké ako sklo.
·      Klzké ako ryba.
·      Tma ako vo vreci.
·      Mäkušké ako hodváb.
·      Studené ako žaba.
·      Tvrdé ako kremeň.
·      Ľahučké ako pierko.
·      Okrúhle ako vajce.
·      Tenké ako vlas.
·      Veľké ako kôň.
·      Pichľavé ako jež.

Dimenzia vzťahov, interakcií – k ľuďom, k spoločnosti, ku kontextu a ako nás to ovplyvňuje. Táto stránka odráža, v čom sú jednotlivci rovnakí i čím sa od seba líšia. Interakčná zložka JA určuje spôsob, akým človek používa silu a moc alebo sa stáva obeťou.

·      Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.
·      Akým si ty mne, takým ja tebe pánom.
·      Bližšia košeľa ako kabát.
·      Biť zakázano, ale brániť dovoleno.
·      I tá včela sa ešte bráni.
·      Dávno tie hrable skapali, čo k sebe nehrabali.
·      Chváliť nás nechcú a haniť sa nedáme.
·      Ja rád vidím teba, ale radšej seba.
·      Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli.
·      Nedám si do nosa nové dierky vŕtať.
·      Najprv sebe, potom tebe.
·      Každá ruka k sebe nakrivená.
·      Aká pôžička, taká návratka.
·      Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási.
·      Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia k tebe majú.
·      Čo pri iných haníš, to nechváľ proti sebe.
·      Kto chce mať, musí dať.
·      Kto mňa miluje, ja ho viac. Kto mňa nemiluje, ja ho nič.
·      Kto mne dáva, učí ma dávať.
·      Láska lásku budí.
·      Daj pokoj, máš pokoj.
·      Ruka ruku umýva, aby obe boli čisté.
·      Dobrá studňa v suchu vodu dáva, dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
·      Dobrého priateľa si váž ako drahý poklad.
·      Kto ťa napomína, maj ho za priateľa.
·      Dobrí priatelia sa s jednou jahodou podelia.
·      Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.
·      Láska ako prsteň, konca kraja nemá.
·      Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.
·      Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale ktorý pomáha v nešťastí.
·      Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni.
·      Svornosť vedie k šťastiu, nesvornosť k nešťastiu.
·      Nedaj človeka zahubiť.
·      Neraduj sa z cudzieho nešťastia.
·      Netráp ho, dosť ho psota trápi.
·      Čo sebe nepraješ, to ani druhému.
·      Ak chceš byť horším, nebudeš lepším.
·      Ani čert je nie taký čierny, ako ho maľujú.
·      Človek je len polovicu taký zlý, za akého ho ľudia majú.
·      Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.
·      Ľudia s ľuďmi sa naprávajú.
·      V škaredom sude môže byť dobré víno.

Dimenzia výživy – vzťahuje sa na výživu tela, ducha, intelektu, či vyhľadávame výživu posilňujúcu, a či prijímame výživu deštruujúcu naše telo, či intelekt. Satirová vyzdvihuje prirodzenú tendenciu ľudského tela smerovať k zdraviu a eliminovať škodlivé účinky prijímania nezdravých prvkov vstupujúcich do organizmu.

·      Brucho sú najlepšie hodiny.
·      Plné brucho nerado sa učí.
·      Plné brucho prázdna hlava.
·      Hlad je najlepší kuchár.
·      Hladnému sa o čertoch sníva.
·      Hlad sa slovami utíšiť nedá.
·      Samému ani jesť nechutí.
·      V spoločnosti lepšie chutí.
·      Čo ti chutí, to jedz.
·      Kde sa mnoho pije, žere, tam otvára nemoc dvere.
·      Málo máš jesť a piť, ak chceš dlho živý byť.
·      Ak chceš spať sladko, večeraj krátko.
·      Keď sa dieťa dobre nacicia, dobre spí.
·      Najedol sa po krk.
·      Má žalúdok, že by mu aj klince strovilo.
·      Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
·      Koláče sa prejedia, chlieb nie.
·      Kapusta sedem ráz prihrievaná je najlepšia.
·      Od šošovice budeš pekný.
·      Huby jedz. Ale meno im vedz.
·      Čo nie je pre oči, nie je ani pre ústa.
·      Zo všetkých múčnych jedál najlepšia je – šunka.
·      Budeme s veľkou lyžicou jesť.
·      Nieto takej plnej stodoly, že by sa do nej ešte nevmestilo.

Kontextuálna dimenzia – ako je okolitý svet premietnutý k nám a čo z neho preferujeme, či odmietame. Farby, zvuky, teplota, priestor, čas a prostredie sú kvalitami životného prostredia, ktoré menia skúsenosť jednotlivca v konkrétnej situácii, ale môžu sa vzťahovať okrem prítomnosti aj k minulosti, či k budúcnosti.

·      Keď prší, majú sliepky nedeľu.
·      Leje sa ako zo suda.
·      Neboj sa dažďa, veď nie si z cukru.
·      Niti suchej na mne nebolo.
·      Zmokol ako myš.
·      Durklo ako z mažiara.
·      Musel sa niekto obesiť, keď tak duje.
·      Tiekol tadiaľ celý Dunaj.
·      Ľad ako sklo.
·      Zima, že hádam teľa v krave zamrzne.
·      Sype sa sneh ako z vreca.
·      Taká slota, že ani sveta nevidno.
·      Za nechty mi zašlo.
·      Teplo ako v lázni.
·      Zima ako vo vlčej jame.
·      Noc má svoju moc.
·      Hriech sa túla po nociach.
·      Kto je v piatok šošovicu, bude v nedeľu pekný.
·      Sobota, dievkina robota.
·      Čokoľvek robíš vo sviatok, to všetko ide naspiatok.
·      Deň za dňom, rok za rokom a život sa minie.
·      Každý je vo svojom dome pánom.
·      Lepší doma krajec, než v cudzine krava celá.
·      Doma ako chceš, inde ako smieš.
·      Všade dobre, ale doma najlepšie.
·      I sova na svojom hniezde pani.
·      Každý vták ľúbi svoje hniezdo.
·      Aj kohút je smelší na svojom smetisku.
·      Kde sa kurča vyliahne, vždy sa ta tiahne.
·      Kde sa kto zrodí, tam sa i hodí.
·      Len tu za humny.
·      Tam už nechyrovať ani vtáčika, ani vrábika.
·      To je tam, kde čert dobrú noc dáva.
·      To je už v tej trantárii.
·      Veď je to blízko, hruškou by tam dohodil.
·      Za skleným vrchom a za drevenou skalou.
·      Za živa v Bystrici a po smrti v nebi.
·      Čo Slovák, to chlap.
·      Prišla bieda na Slováka.
·      Slovák ako repa.
·      Slovák je na všetko súci.

Dimenzia duchovnosti, spirituality – je súčasťou nášho bytia, predstavuje spojenie so životnou silou, so zmyslom života. Je u každého človeka jedinečnou skúsenosťou a predstavuje spôsob, akým každá ľudská bytosť túto skúsenosť interpretuje. Duchovný aspekt JA sa odvíja z hlbokej úcty k životu.

·      Človek ako dobrá hodina.
·      Chlebový človek.
·      Dobrý ako anjel.
·      Človek je len ako tráva.
·      I ten čas bude, keď nás nebude.
·      Ľudia na svete ako pena vo vode.
·      Maj každý deň za posledný.
·      Nahí sme na tento svet prišli, nahí z neho aj odídeme.
·      I ten červiak sa proti smrti bráni.
·      Lepší krátky život ako dlhá smrť.
·      Proti smrti niet lekára.
·      Smrť je istá, ale hodina neistá.
·      Smrť všetko vyrovná.
·      Kto zomrie, všetko tu nechá, iba dobré a zlé so sebou vezme.
·      Nemôžu všetci na posteli zomrieť.
·      Život ľudský ako tá para.
·      Život jeho visel na vlase.
·      Nebude dlho kašu dúchať.
·      Nepočuje ten viac kukučku kukať.
·      Nerád by ešte, aby tráva po ňom rástla.
·      Len tak za zdrava umrel.
·      Zhasla mu svieca života.
·      Človek bez slobody ako ryba bez vody.
·      Chutnejší chlieb na slobode ako koláč v službe.
·      Dúfaj a nezúfaj!
·      Čo nie je dnes, môže byť zajtra.
·      Čas všetko zahojí.
·      Lekár hojí telesné, čas duševné rany.
·      Po nečase čas býva.
·      Príde čas i tvoja hodina.
·      Kto uctí psa, uctí pána.
·      Čo hneď dušu na dlaň vyložíš!
·      Moja duša z kalerábu a srdce z kelu.
·      Aj dušu má predajnú.
·      Duša – poklad drahý.
·      Už mu je duša na pokoji.
·      Povedal mu do duše.
·      Už mu je duša na mieste.
·      Duša mu piští za tým.
·      Dal by dušu za to.
·      Tvár – duše obraz.
·      Za peniaze i dušu si predá.
·      Dal by mu i tú dušu.
·      Iba čo duša chodí doň nocúvať.
·      Duša nezhynie, hoc i telo pominie.
·      Ešte všetky dni nezapadli.

Tak ako v každom jednotlivcovi prebieha energetická výmena medzi jednotlivými dimenziami mandaly, tak aj Inštitút Virginie Satirovej v SR pre mňa predstavuje živý organizmus so svojou mandalou. Som presvedčená, že každý z nás, jej lektorov, asistentov a členov je jedinečnou energetickou dimenziou prispievajúcou do integrovaného JA Inštitútu.

Z pohľadu fyzickej dimenzie dbáme o svoju vonkajšiu podobu aj v 21. storočí (publikácie, internet), rozširujeme svoje vedomosti vďaka našim učiteľom (intelekt), dbáme o priateľské kontakty s inými inštitútmi (vzťahy), zdravo sa stravujeme a získavame duševnú potravu na konferenciách (výživa), kinestetickú energiu udržiavame zážitkovými nástrojmi, kde vidíme i počujeme (zmysly), adaptujeme sa na reálie a postavenie spoločenských vied na Slovensku (kontext), spolu sa tešíme z 20-ročnej existencie IVS (emocionálna energia) a veríme - spolu s niektorými slovenskými prísloviami - že tak, ako nezhynuli Satirovej myšlienky a objavy, aj keď jej telo pominulo, že „ešte všetky dni nezapadli“ a o ďalších 20 rokov sa opäť uvidíme, či počujeme (spirituálna energia).

PhDr. Anna Rybáriková

Zdroje:

Výcviky, workshopy, semináre Transformačnej systemickej terapie podľa Satirovej od roku 1996
Záturecký, Adolf Peter: Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, Tatran, Bratislava 1974