Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

13. februára 2010

Top 10: 7. Murray Bowen

Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov



Murray Bowen vypracoval teórie a vynašiel termíny, ktoré teraz používa alebo aspoň pozná každý rodinný terapeut v Amerike. Jeho pojmy diferenciácia seba, emocionálne systémy, trojuholníky, citové odstrihnutie, proces projekcie v rodine, súrodenecké pozície a proces viacgeneračného odovzdávania v rodine sa votkali do látky tohto odvetvia. „Bowen bol intelektuálny maják pre každého, kto sa prvý raz pokúšal porozumieť rodine,“ povedal Braulio Montalvo, ktorý začiatkom 60-ych rokov spolu so Salvadorom Minuchinom pomáhal vytvárať štrukturálnu rodinnú terapiu. „Takmer každý dôležitý pojem v rodinnej terapii možno odvodiť od neho. Učil všetkých.“

Bowen však urobil viac, než len poskytol intelektuálnu legitimitu šupáckemu, núdzovému empirizmu rodinnej terapie. Vytvoril väčšinu intelektuálneho lešenia v tomto odvetví a dodal mu pojmovú štruktúru, ktorá ho odlišuje od ostatných psychoterapií. Čo ho vydeľuje spomedzi ostatných priekopníkov je jeho odhodlanie ukovať novú vedu o správaní – všeobsiahlu teóriu prirodzených systémov, ktorá by vytvárala úplnú sústavu vzájomne prepojených princípov vysvetľujúcich celý rozsah ľudského správania a jeho evolučných počiatkov.

Bowenov žiak Robert Aylmer raz povedal: „Bowen si ako prvý uvedomil, že individuálne psychoanalytické pojmy nemožno transponovať do jazyka rodín, a ako prvý pochopil, že rodina je štruktúra, ktorá má svoje vlastné zákonitosti.“ Rodina nie je – ako sa dovtedy verilo – iba zbierka vzájomne sa ovplyvňujúcich ale samostatných psyché, ktoré žijú pod jednou strechou. Skôr je to tak, že všetko ľudské správanie je podmienené spodnými prúdmi rodinného života, prílivom a odlivom, simultánnym tlakom a ťahom medzi členmi rodiny, ktorí chcú byť spolu ale aj mať od seba odstup. Hoci Bowen neobjavil systémové myslenie, on prvý poňal rodinu ako prirodzený systém, ktorý možno úplne pochopiť len v rámci plynúcich ale predpovedateľných procesov medzi členmi rodiny.

Bowen na rozdiel od väčšiny rodinných a individuálnych terapeutov chápal osobný rast a rodinnú interakciu ako súčasť nedeliteľného celku a vytvoril terapiu, ktorá obsahuje individuálne self i viacnásobné vzťahy v rodine. Zaviedol formu rodinnej terapie založenú na skúmaní a vyrovnávaní sa jedného člena so svojou pôvodnou rodinou. Bowen dal napokon rodinným terapeutom nástroj, aby spoznali samých seba. Carl Whitaker povedal: „Pretransformoval psychoanalytický proces hľadania seba do podoby, ktorá je obzvlášť vhodná pre rodinnú terapiu. Rodinným terapeutom ukázal, ako sa pozrieť na seba a na svoj život, čo je analógia k Freudovej autoanalýze.“ Podľa Bowena je kritickým bodom to, aby sa terapeut diferencoval od svojej pôvodnej rodiny, prv než sa bude snažiť pomáhať iným, aby urobili to isté.

Bowenove myšlienky sa využívajú na zlepšenie chodu náboženských, obchodných aj iných organizácií, aplikujú sa na etické, sociálne, ekonomické a rodové otázky a syntetizujú sa s teóriou objektových vzťahov a inými psychodynamickými modelmi. Ale tieto variácie jeho pôvodnej práce ho netešili. Ku koncu života zašiel tak ďaleko, že zavrhol rodinnú terapiu ako „evolučnú odchýlku“, púhy zlodejský vak na speňažiteľné nové terapeutické techniky.

Pre Bowena bola terapia súčasťou celej teórie; ak vytrhneš tento alebo tamten kúsok ako „techniku“, z celej tapisérie ostane potrhaná handra. „Nebol veľmi spokojný s tým, čo väčšina z nás robí,“ povedal bývalý Bowenov študent Philip Guerin. A bola to práve jeho oddanosť čistej teórii, čo mu umožnila toľkým niečo dať.

V roku 1975 Bowen zhrnul základné poznanie, z ktorého sa vyvinula jeho teória: „Omnoho viac ľudskej činnosti sa riadi emocionálnym systémom, než si je človek ochotný priznať. A „tanec života“ u nižších foriem sa omnoho viac podobá, než líši od „tanca života“ u ľudských foriem.“ Nie je to možno veľmi lichotivá myšlienka, ale ukázala sa byť nesmierne plodná.






Článok uverejnený s láskavým súhlasom redakcie bulletinu EMPATIA.

10. John Gottman


0 comments:

Zverejnenie komentára