Inštitút Virginie Satirovej: Top 10: 8. Carl Jung

Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov

Carl Jung zapaľoval svoje prdy na letných táboroch, tancoval s domorodcami v Afrike, vlastnými rukami postavil kamennú vežu, spoločensky sa stýkal so svojimi pacientmi a priviedol si domov milenku (čo zlomilo srdce jeho manželke). Nebál sa psychologicky ponoriť do mysticizmu, okultných vied, alchýmie – kamkoľvek, kde očakával, že nájde pravdu. Bez neho by nebolo Josepha Campbella, ani légie mýticky zameraných, spirituálnych autorov, ktorých myšlienky prenikli do mnohých aspektov súčasnej psychoterapie. Niektorí ho považujú za prvú akoby rockovú hviezdu v terapii, pretože mal fanynky a často vyzeral viac ako guru než ako terapeut. Ale Jung vytvoril základnú formu psychoterapie, ktorá sa v mnohých oblastiach používa dodnes: na rozdiel od Freuda sa díval svojim pacientom do tváre, rozprával sa s nimi za stolom, utešoval ich, bral ich myšlienky vážne. „Uvedomil som si,“ napísal, „že človek sa nikam nedostane, ak sa nerozpráva s ľuďmi o tom, čo vedia.“

Bol to Jung, kto po prvý krát povedal, že máme mužské aj ženské aspekty (animus a anima), ako aj nepoznané zakázané územie, ktoré nazýval Tieň. Zaviedol pojmy „introvert“ a „extrovert“, „synchronicita“ a „komplex.“ Ako raz zdôraznia rodinní terapeuti, menej sa zaujímal o to, v akom vývojovom štádiu sa pacienti zasekli, než o to, ako sa vyvíjajú v prítomnosti. Pre Junga nevedomie nebolo odpudivé „id“, ale more zmysluplných, spolu znejúcich symbolov, ktoré sú spoločné všetkým kultúram a historickým éram. Bol presvedčený, že najvyšším cieľom je „individuácia“ – manželstvo vedomých a nevedomých častí nášho bytia, ktoré zmieri protikladné črty charakteru. A bol to Jung, kto prišiel na radikálnu myšlienku, ktorú v našej ére rozvinul James Hillman, že neurózy a ostatné psychologické problémy by sa nemali považovať len za symptómy, ktoré treba liečiť, ale za správy z nevedomia, ktoré ukazujú cestu k plnšiemu životu, ak ich pochopíme.

Jung bol prvý psychoanalytický mysliteľ, ktorý sa pokúsil pochopiť kolektívne ľudské správanie. Bol presvedčený, že individuálny charakter vyplýva z dávneho kolektívneho ložiska mýtov a archetypov: symboly z prehistorických čias ľudstva plávajú v tom, čo nazval „kolektívne nevedomie.“ „Hoci my, ľudské bytosti, máme svoj osobný život,“ napísal, „vo veľkej miere sme aj predstaviteľmi, obeťami a podporovateľmi kolektívneho ducha, ktorého vek sa počíta na stáročia.“

Ovplyvnil nespočetné množstvo ľudí, ktorí nikdy nevstúpili do konzultačnej miestnosti, tým, čo napísali zakladatelia Anonymných alkoholikov. Veľmi úspešné hnutie a často napodobňovaný 12-krokový program stojí zväčša na jeho myšlienkach.

Žiadny rodinný terapeut by neprotirečil jeho presvedčeniu, že „v najväčších krízach života, v najvypätejšom momente, keď je otázkou byť, či nebyť, nepomáhajú drobné triky sugescie. Vtedy je v stávke celé doktorovo bytie.“ A terapeuti všetkých smerov uznávajú pravdu, ktorú ako prvý vyjadril Carl Jung: „Najohrozujúcejšie je kompletne prijať seba samého.“

pokračovanie

Prevzaté z bulletinu EMPATIA, roč. XIV., č. 51
Bratislava 2007
Z anglického originálu
"The Top 10: The Most Influential Therapists of the Past Quarter-Century"
preložil PhDr. Ivan Valkovič

Článok uverejnený s láskavým súhlasom redakcie bulletinu EMPATIA.

Desať najvplyvnejších terapeutov...