Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

11. júna 2010

Depresívny a suicidálny klient

Krátke zhrnutie dvojdňového seminára

„Psychoterapeutická práca s depresívnym a suicidálnym klientom/pacientom“, Bratislava, 26. - 27. mája 2010

(lektor: Dr. John Banmen, R. Psych., RMFT, B. C., Canada)

Seminár v sebe spájal teoretické návody, zážitkové učenie, ako aj pohľad na priamu prácu s klientmi.

John Banmen, ako priamy spolupracovník Virginie Satirovej, americkej terapeutky, priekopníčky terapeutickej práce s celou rodinou, aktualizuje a rozvíja jej myšlienky ďalej. Už viac než desať rokov úzko spolupracuje s Inštitútom V. Satirovej v SR. Jeho ľudský prístup, pokoj, chápavé počúvanie a jemný humor robia z jeho seminárov príležitosť pre účastníkov hľadať cestu k pochopeniu svojho života, objavovať vieru a nádej v zlepšenie toho, čo nefunguje, ako aj povzbudenie k prevzatiu zodpovednosti do svojich vlastných rúk.

Na Slovensko tentokrát priniesol tému práce s depresívnym a suicidálnym klientom.


Suicidálny klient


J. Banmen hovorí, že život je pre takéhoto človeka veľmi bolestivý, a tak sa rozhodol zabiť, aby zastavil bolesť. Má pocit, že vyskúšal všetko, cíti sa bezmocný, nevidí východisko, chce utiecť, vzdáva sa – a tak sa pokúsi o samovraždu. Je to únik od bolesti, nie únik od života. Ale všeobecne sa vzdáva pocitov. Niekedy volí samovraždu, lebo sa chce pomstiť. Často je sklamaný a potrebuje sa naučiť, ako nechať odísť sklamanie.

Väčšina samovražedných klientov pozná iba 2 odpovede: všetko alebo nič. Toto je potrebné zmeniť. Pridať voľby a uvoľniť hnev – neudržiavať zlosť. Musí sa naučiť prijať myšlienku: „Ja sa o seba postarám lepším spôsobom ako vzdávaním sa.“

Ak sa chce podrobiť terapii, tak bude pracovať na redukcii sklamania, zmene presvedčení, očakávaní, aby sa potom mohol lepšie rozhodovať. A následne vytvoriť nový, lepší život pre seba i svojich blízkych.

Cieľom satirovskej terapie je priviesť ho k tomu, aby sa naučil zvoliť si život namiesto úniku, zmeniť spôsob, ako vidí sám seba, pomôcť mu „zapáliť sviečku jeho životnej energie“.

John Banmen nám aktualizuje slová V. Satirovej, ktoré patria k jej kľúčovým presvedčeniam: „Keď má človek dostatok životnej energie, môže urobiť nové rozhodnutie.“


Depresívny klient


Podľa J. Banmena (a iných terapeutov pracujúcich podľa modelu V. Satirovej) je depresia „nálepkou“, ktorú niekto prisúdil človeku, prípadne si ju prisúdil sám. A nie je žiaduce, aby nálepka bola väčšia ako človek pod ňou.

Preto terapeut v satirovskom modeli pracuje s človekom ako takým, s jeho hodnotou. V prípade diagnóz, akou býva aj depresia, pracuje najmä s dopadom depresie na jeho prežívanie, názory, presvedčenia, životné pravidlá, očakávania, či túžby, ale najmä s dopadom na vnímanie seba samého. Cieľom je, aby sa dopad stal menej negatívnym.

Depresívny klient (resp. klient s depresiou) sa snaží prežiť svojím spôsobom. Potrebuje mať iný postoj – a to taký, že s tým môže niečo urobiť. Je potrebné zmeniť vnútro, aj keď sa nedá zmeniť vonkajšok, aby človek mohol prekonať akýkoľvek vonkajší problém. Základom terapie je práca na zmene. Prácou terapeuta je pomôcť človeku ísť dovnútra seba a objaviť svoje zdroje a použiť ich v prospech prebudenia životnej energie a svojho rastu.

Depresívny človek nemá jasnú hranicu okolo seba, všetko si pripúšťa, je zaujatý sám sebou, pohltený sebou. Liečba spočíva v zmene smerom k starostlivosti o seba. A hranice sa učí meniť tak, aby sa mohol sám riadiť, a aby dokázal zastaviť vplyvy zvonku. K tomu potrebuje mať silné hranice.

Človek s depresiou sa potrebuje naučiť zaobchádzať so svojimi pocitmi iným spôsobom. U všetkých je vnútri skrytý hnev. Hnev je vedomá alebo neuvedomovaná emócia vyvolaná nenaplneným očakávaním, obvykle spojená s reálnym alebo domnelým strachom. Depresívni ľudia často zažívajú beznádej. Depresia môže začať v ďalekej minulosti človeka, kedy sa v jeho živote stalo niečo také, čo znížilo jeho sebaúctu a vyvolalo hnev a bezmocnosť.

Cieľom terapie je zmenšiť negatívny dopad skúsenosti na človeka a dať mu moc, aby si vzal život do vlastných rúk.



John Banmen počas dvojdňového seminára dal účastníkom aj podnet a inšpiráciu ako začať pracovať na zmenách vo svojich životoch.

A tým, ktorí na seminári neboli, sprostredkovane ponúkam k tomu smerované jednoduché (ale účinné) cvičenie:

Urobte si chvíľku pre seba.
Privrite si oči.
Spojte sa so sebou, svojím telom, svojím vnútrom, so sebou, „kto skutočne ste“.
Neponáhľajte sa, doprajte si čas.
Prijmite myšlienku – „cením si seba“, „cením si seba, aký/á som“
Pokračujte – „prijímam sa, prijímam sa, aký/á som, akceptujem sa“
Len si uvedomte, čo pri tom cítite.
Otvorte oči.
Všimnite si, čo sa vo vás zmenilo.

A ak sa vám to nepodarilo, nevzdávajte sa a skúšajte inokedy.

A ak chcete pracovať na svojej vlastnej zmene voči iným, tak pokračujte:

V duchu si predstavte oproti sebe človeka (mamu, otca, dieťa, súrodenca, príbuzného, priateľa, kolegu...) a aj voči nemu smerujte svoje myšlienky:
„Cením si ťa, cením si ťa, aký/á si.“
„Prijímam ťa, prijímam ťa, aký/á si.“
Len si všímajte zmeny v sebe, čo sa s vami deje, keď týmto slovám, myšlienkam a obrazom necháte priestor, čas a ochotu naplniť vás.
Otvorte oči.
Všimnite si zmeny v sebe i voči druhému.



Niekedy sú geniálne veci veľmi jednoduché. A som presvedčená, že táto je jedna z nich.

V. Satirová dokázala svojím prístupom i prácou vzbudiť v ľuďoch ich pocit hodnoty, pocit hodnoty seba samého. A John Banmen v tom pokračoval počas dní, ktoré pracovne strávil na Slovensku. A naďalej potvrdzuje presvedčenie, že zmena je vždy možná.


Voľne spracovala: PhDr. Anna Rybáriková


Súvisiace stránky:


Psychoterapeutická práca s depresívnym a suicidálnym klientom
Rodinná terapia


0 comments:

Zverejnenie komentára