Mnoho ľudí verí tomu, že jedinou formou rodiny, ktorá môže dobre fungovať je tá, kde rodičia uzatvoria manželstvo, splodia svoje dieťa okolo svojej dvadsiatky a zotrvajú v manželstve až do smrti, umožňujúc tým svojim deťom prijímať všetku starostlivosť od tých istých dospelých. Po stáročia až doteraz bola táto forma považovaná za najlepšiu formu rodiny. Postavenie všetkých ostatných foriem (rodiny so slobodným rodičom, zmiešané rodiny alebo rozšírené rodiny bez pokrvných zväzkov a iné netradičné formy rodinnej jednotky) je vnímané mnohými ľuďmi ako podradnejšie.
Som presvedčená, že dobre fungovať môže akákoľvek forma rodiny.
Moja definícia dobre fungujúcej rodiny znamená, že deti v nej vyrastajúce sa stanú dobre integrovanými dospelými a že dospelí, ktorí tento proces riadia, môžu žiť plnohodnotným životom. Mala som možnosť vidieť prekrásne, zdravé deti a spokojných dospelých v rámci každej formy rodiny. Tiež som videla nezdravé deti a nezdravých dospelých v každej z týchto foriem. O tom, či rodina dobre funguje nerozhoduje samotná forma rodiny, rozhodujúce sú skôr vzťahy medzi členmi rodiny.
Koncept, že každá rodinná forma môže dobre fungovať, je dnes veľmi dôležitý. Najmä v západnom svete vidíme, že sa rozvíjajú nové rodinné formy. Jednou z najbežnejších foriem je rodina s osamelým rodičom, mužom alebo ženou, ktorý je spríbuznený právne alebo pokrvne s dieťaťom alebo deťmi a vychováva ich sám/sama. Vidíme tiež veľa zmiešaných rodín, kde dospelí v rodine nie sú tí, ktorí dieťa počali a rodina vznikla po rozvode a po druhom sobáši alebo adopciou. Hrubý odhad v súčasnosti hovorí, že najmenej jedna tretina detí žije v zmiešaných rodinách alebo rodinách s jedným slobodným rodičom a tento počet zdá sa, že stále rastie. Preto je potrebné pamätať na to, že aj tieto rodiny môžu dobre fungovať.
Veľkou otázkou zostáva, ako je možné veci riadiť tak, aby každý v rodine získal a na ňu sa chcem v tomto článku sústrediť. Tiež na tých rodičov, ktorí v čase počatia svojho dieťaťa cítili s istotou, že obaja rodičia budú spolu, keď bude ich dieťa vyrastať.
Jedným z činiteľov, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje, či budú vzťahy dobre fungovať, je stupeň sebaúcty, ktorý pociťuje každý člen rodiny.
Človek s vysokou sebaúctou je schopný chápať, čo sa okolo neho deje. Dokáže sa na seba spoľahnúť. Dokáže si dôverovať. Môže byť blízko s inými a má zmysluplné vzťahy aj s mužmi aj so ženami.
Najväčšou starosťou o dieťa v rodine s osamelým rodičom je, ako sa starať o dozrievanie dieťaťa alebo detí. Takže pomáha, aby sme poznávali dieťa a proces dozrievania. Dieťa je tou novou bytosťou, ktorá vyžaduje pomoc od iných, aby mohla dozrievať. Dozrievanie má veľa stránok. Vymenujem len základné.
Dieťa má telesné potreby. Potrebuje vhodnú fyzickú starostlivosť, aby mohlo rásť a silnieť. Dieťa potrebuje aj poznatky o tom, ako sa má o svoje telo starať.
Detský intelektový vývin potrebuje duševnú stimuláciu, formálne a neformálne vzdelávanie, na prehĺbenie mysle, jej pružnosti a efektivity.
Dieťa má emocionálne potreby. Emocionálna časť vyžaduje, že dieťa sa naučí rozpoznávať, riadiť a zužitkovať pocity v prospech svojho zdravia a na obohatenie seba samého.
Dieťa má aj socializačné potreby. Sociálna skúsenosť vyžaduje, aby sa dieťa učilo, ako obohatiť svoj život v spoločenstve s ostatnými, ako budovať zmysluplné vzťahy s osobami oboch pohlaví, ako vstupovať do spolupráce a ako ju budovať.
Dieťa má aj zmyslové potreby. Rozvoj vnímavého ja potrebuje, aby sa dieťa naučilo používať svoje zmysly tak, aby mohlo zažívať pestrosť života: spievať, tancovať, ovoniavať, vnímať farebnosť a povrchy vo svete.
Rodičia potrebujú pomáhať dieťaťu rozvíjať a spájať všetky tieto aspekty jeho ja, aby výsledkom dozrievania mohla byť celistvá ľudská bytosť s vysokou sebaúctou. Dieťa tiež potrebuje pomoc, aby mohlo nachádzať a spoliehať sa na svoju vlastnú vnútornú múdrosť.
Pre každého dospelého, ktorý vychováva deti, je požiadavka, aby pomáhal dieťaťu dozrievať vo všetkých jeho aspektoch, veľmi náročná. Znamená osobitnú výzvu pre tých dospelých, ktorí sami v sebe neukončili svoj proces dozrievania. V takomto prípade sú dospelí v pozícii, že majú učiť a viesť dieťa v niečom, čo ešte sami nezvládli. Ak máte pocit, že aj vy sa nachádzate v tejto situácii, odporúčam vám, aby ste si našli také miesto a ľudí, ktorí vám umožnia sa naučiť to, čo potrebujete, či už to budú členovia rodiny, skupiny zamerané na zmenu, alebo profesionálne poradenstvo. Dospelí v každej forme rodiny sú vystavení viacerým výzvam. Môže to byť aj v prípade rodiny, kde výchovná práca spočíva na osamelom rodičovi.
Niektorí ľudia sa obávajú, že vyhľadať pomoc, ktorá by podporila ich vlastný proces zrenia, je niečo zahanbujúce. Nemusia sa hanbiť. Ak existuje medzera medzi tým, čo by ste radi robili ako rodič a tým, čo v skutočnosti ste schopný robiť, potom je múdre vyhľadať pomoc. Táto medzera totiž prináša veľa strachu, frustrácie a mrzutostí. Nevedomky môže vyústiť do pozornosti voči dieťaťu s vnímaním, že je to skôr dieťa, ktoré je problematické a nie dospelý. Je veľmi dôležité určiť, o aké problémy tu ide a považovať za vlastné tie, ktoré pomáhame vytvárať.
Ako dieťa rastie, potrebuje tiež nadobúdať láskyplný a prijímajúci náhľad na svoju vlastnú pohlavnosť a vzťahovať sa k osobám s opačným pohlavím ako k rovnocenným. Deti zrkadlia hodnoty svojich rodičov. Rodič, ktorý dospel k tomu, že si váži seba a tiež jedincov opačného pohlavia, pomôže svojmu dieťaťu vážiť si svoje pohlavie, ako aj jedincov opačného pohlavia.
Aby sa toto podarilo aj osamelému rodičovi, hlava tejto rodiny si potrebuje podržať a osvojiť si tieto hodnoty. Potom sa poobzerá po príležitostiach, aby malo priateľské vzťahy s dospelými mužmi a ženami a podporí svojich synov a dcéry, aby konali podobne. Neexistuje lepší spôsob ako učiť, než je učenie modelovaním.
Každé dieťa hlboko v sebe pozná, aký majú jeho rodičia vzťah k sebe samému a svojej pohlavnosti a aký k opačnému pohlaviu. Z miesta lojálnosti k rodičovi, dieťa bude odvodzovať hodnotenie rodiča o ňom samotnom.
Žiaden muž v skutočnosti nemôže vedieť, aké je byť dievčaťom alebo ženou a žiadna žena nemôže vedieť, aké to je byť chlapcom alebo mužom. Chlapci, ktorí vyrastajú, potrebujú dôveryhodných dospelých mužov aj ženy ako svojich sprievodcov. Oboch potrebujú aj vyrastajúce dievčatá.
Dospelý človek, ktorý riadi výchovu, sa potrebuje poobzerať a podporovať prítomnosť takýchto sprievodcov v živote dieťaťa. Takíto dospelí napríklad môžu byť v rodine: starí rodičia, tety a strýkovia, starší bratranci a sesternice, blízki priatelia, druhý rodič. Ak vaša rodina nemá k dispozícii takýchto sprievodcov, je možné ich hľadať v krúžkoch a kluboch, kde sú chlapci a dievčatá, v cirkevnej komunite, medzi dobrými učiteľmi v škole, ktorú vaše dieťa navštevuje.
Dôležité je rozpoznať, že dieťa má potrebu mať takýchto dôveryhodných sprievodcov oboch pohlaví a potom sa uistiť, že sa stretávajú s takýmito ľuďmi.
Vek dieťaťa pri odchode jedného z rodičov má podstatný vplyv na situáciu. Ak hovoríme z pohľadu dieťaťa, dieťa vždy malo a má obidvoch rodičov, aj keď jeden z nich odišiel alebo zomrel.
Ak aj rodič nie je prítomný fyzicky, je prítomný v predstavách dieťaťa. Tieto sú súčasťou vnútorného života dieťaťa. Je dôležité, ak je to možné, aby dieťa malo kontakt s rodičom, ktorý odišiel. V takomto prípade si dieťa namiesto budovania fantazijných predstáv vytvorí skutočné obrázky o svojom rodičovi. V prípade, že nie je možné mať kontakt so svojím druhým rodičom, je na rodičovi, ktorý dieťa vychováva, aby bol taký pravdivý, ako je to len možné, keď s dieťaťom hovorí o neprítomnom rodičovi.
V niektorých domácnostiach sa objavuje atmosféra potláčania týchto predstáv u detí. Ak nie je ukončené smútenie za rodičom, ktorý odišiel, alebo kde nie je zvládnutý hnev spôsobený odchodom, tu je potláčanie pravdepodobnejšie. Samozrejme, že zakaždým, keď sa rozplýva náš akýkoľvek sen, vždy prichádza smútok a sklamanie. Ak umožníme sebe a svojim deťom odsmútiť si stratu, pomôže nám to zaistiť, že potláčanie nebude v našom domove potrebné.
V prípade rozvodu považujem za veľmi dôležité, aby dieťa malo rovnaký prístup k obidvom rodičom. Vedie ma k tomu veľa dobrých dôvodov.
(Pokračovanie v 2. časti: Aby dobre fungovala rodina po rozvode...)
Preklad PhDr. Hana Ščibranyová 2011
Virginia Satirová: Jej vlastnými slovami. Vybrané spisy (1963-1983), vydané v roku 2008, vyd. John Banmen, Zeig, Tucker a Theisen, inc., Phoenix, AZ85016, str. 61 - 64.
Partnerské vzťahy: Návrat k intimite
Som presvedčená, že dobre fungovať môže akákoľvek forma rodiny.
Moja definícia dobre fungujúcej rodiny znamená, že deti v nej vyrastajúce sa stanú dobre integrovanými dospelými a že dospelí, ktorí tento proces riadia, môžu žiť plnohodnotným životom. Mala som možnosť vidieť prekrásne, zdravé deti a spokojných dospelých v rámci každej formy rodiny. Tiež som videla nezdravé deti a nezdravých dospelých v každej z týchto foriem. O tom, či rodina dobre funguje nerozhoduje samotná forma rodiny, rozhodujúce sú skôr vzťahy medzi členmi rodiny.
Koncept, že každá rodinná forma môže dobre fungovať, je dnes veľmi dôležitý. Najmä v západnom svete vidíme, že sa rozvíjajú nové rodinné formy. Jednou z najbežnejších foriem je rodina s osamelým rodičom, mužom alebo ženou, ktorý je spríbuznený právne alebo pokrvne s dieťaťom alebo deťmi a vychováva ich sám/sama. Vidíme tiež veľa zmiešaných rodín, kde dospelí v rodine nie sú tí, ktorí dieťa počali a rodina vznikla po rozvode a po druhom sobáši alebo adopciou. Hrubý odhad v súčasnosti hovorí, že najmenej jedna tretina detí žije v zmiešaných rodinách alebo rodinách s jedným slobodným rodičom a tento počet zdá sa, že stále rastie. Preto je potrebné pamätať na to, že aj tieto rodiny môžu dobre fungovať.
Veľkou otázkou zostáva, ako je možné veci riadiť tak, aby každý v rodine získal a na ňu sa chcem v tomto článku sústrediť. Tiež na tých rodičov, ktorí v čase počatia svojho dieťaťa cítili s istotou, že obaja rodičia budú spolu, keď bude ich dieťa vyrastať.
Jedným z činiteľov, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje, či budú vzťahy dobre fungovať, je stupeň sebaúcty, ktorý pociťuje každý člen rodiny.
Človek s vysokou sebaúctou je schopný chápať, čo sa okolo neho deje. Dokáže sa na seba spoľahnúť. Dokáže si dôverovať. Môže byť blízko s inými a má zmysluplné vzťahy aj s mužmi aj so ženami.
Najväčšou starosťou o dieťa v rodine s osamelým rodičom je, ako sa starať o dozrievanie dieťaťa alebo detí. Takže pomáha, aby sme poznávali dieťa a proces dozrievania. Dieťa je tou novou bytosťou, ktorá vyžaduje pomoc od iných, aby mohla dozrievať. Dozrievanie má veľa stránok. Vymenujem len základné.
Dieťa má telesné potreby. Potrebuje vhodnú fyzickú starostlivosť, aby mohlo rásť a silnieť. Dieťa potrebuje aj poznatky o tom, ako sa má o svoje telo starať.
Detský intelektový vývin potrebuje duševnú stimuláciu, formálne a neformálne vzdelávanie, na prehĺbenie mysle, jej pružnosti a efektivity.
Dieťa má emocionálne potreby. Emocionálna časť vyžaduje, že dieťa sa naučí rozpoznávať, riadiť a zužitkovať pocity v prospech svojho zdravia a na obohatenie seba samého.
Dieťa má aj socializačné potreby. Sociálna skúsenosť vyžaduje, aby sa dieťa učilo, ako obohatiť svoj život v spoločenstve s ostatnými, ako budovať zmysluplné vzťahy s osobami oboch pohlaví, ako vstupovať do spolupráce a ako ju budovať.
Dieťa má aj zmyslové potreby. Rozvoj vnímavého ja potrebuje, aby sa dieťa naučilo používať svoje zmysly tak, aby mohlo zažívať pestrosť života: spievať, tancovať, ovoniavať, vnímať farebnosť a povrchy vo svete.
Rodičia potrebujú pomáhať dieťaťu rozvíjať a spájať všetky tieto aspekty jeho ja, aby výsledkom dozrievania mohla byť celistvá ľudská bytosť s vysokou sebaúctou. Dieťa tiež potrebuje pomoc, aby mohlo nachádzať a spoliehať sa na svoju vlastnú vnútornú múdrosť.
Pre každého dospelého, ktorý vychováva deti, je požiadavka, aby pomáhal dieťaťu dozrievať vo všetkých jeho aspektoch, veľmi náročná. Znamená osobitnú výzvu pre tých dospelých, ktorí sami v sebe neukončili svoj proces dozrievania. V takomto prípade sú dospelí v pozícii, že majú učiť a viesť dieťa v niečom, čo ešte sami nezvládli. Ak máte pocit, že aj vy sa nachádzate v tejto situácii, odporúčam vám, aby ste si našli také miesto a ľudí, ktorí vám umožnia sa naučiť to, čo potrebujete, či už to budú členovia rodiny, skupiny zamerané na zmenu, alebo profesionálne poradenstvo. Dospelí v každej forme rodiny sú vystavení viacerým výzvam. Môže to byť aj v prípade rodiny, kde výchovná práca spočíva na osamelom rodičovi.
Niektorí ľudia sa obávajú, že vyhľadať pomoc, ktorá by podporila ich vlastný proces zrenia, je niečo zahanbujúce. Nemusia sa hanbiť. Ak existuje medzera medzi tým, čo by ste radi robili ako rodič a tým, čo v skutočnosti ste schopný robiť, potom je múdre vyhľadať pomoc. Táto medzera totiž prináša veľa strachu, frustrácie a mrzutostí. Nevedomky môže vyústiť do pozornosti voči dieťaťu s vnímaním, že je to skôr dieťa, ktoré je problematické a nie dospelý. Je veľmi dôležité určiť, o aké problémy tu ide a považovať za vlastné tie, ktoré pomáhame vytvárať.
Ako dieťa rastie, potrebuje tiež nadobúdať láskyplný a prijímajúci náhľad na svoju vlastnú pohlavnosť a vzťahovať sa k osobám s opačným pohlavím ako k rovnocenným. Deti zrkadlia hodnoty svojich rodičov. Rodič, ktorý dospel k tomu, že si váži seba a tiež jedincov opačného pohlavia, pomôže svojmu dieťaťu vážiť si svoje pohlavie, ako aj jedincov opačného pohlavia.
Aby sa toto podarilo aj osamelému rodičovi, hlava tejto rodiny si potrebuje podržať a osvojiť si tieto hodnoty. Potom sa poobzerá po príležitostiach, aby malo priateľské vzťahy s dospelými mužmi a ženami a podporí svojich synov a dcéry, aby konali podobne. Neexistuje lepší spôsob ako učiť, než je učenie modelovaním.
Každé dieťa hlboko v sebe pozná, aký majú jeho rodičia vzťah k sebe samému a svojej pohlavnosti a aký k opačnému pohlaviu. Z miesta lojálnosti k rodičovi, dieťa bude odvodzovať hodnotenie rodiča o ňom samotnom.
Žiaden muž v skutočnosti nemôže vedieť, aké je byť dievčaťom alebo ženou a žiadna žena nemôže vedieť, aké to je byť chlapcom alebo mužom. Chlapci, ktorí vyrastajú, potrebujú dôveryhodných dospelých mužov aj ženy ako svojich sprievodcov. Oboch potrebujú aj vyrastajúce dievčatá.
Dospelý človek, ktorý riadi výchovu, sa potrebuje poobzerať a podporovať prítomnosť takýchto sprievodcov v živote dieťaťa. Takíto dospelí napríklad môžu byť v rodine: starí rodičia, tety a strýkovia, starší bratranci a sesternice, blízki priatelia, druhý rodič. Ak vaša rodina nemá k dispozícii takýchto sprievodcov, je možné ich hľadať v krúžkoch a kluboch, kde sú chlapci a dievčatá, v cirkevnej komunite, medzi dobrými učiteľmi v škole, ktorú vaše dieťa navštevuje.
Dôležité je rozpoznať, že dieťa má potrebu mať takýchto dôveryhodných sprievodcov oboch pohlaví a potom sa uistiť, že sa stretávajú s takýmito ľuďmi.
Vek dieťaťa pri odchode jedného z rodičov má podstatný vplyv na situáciu. Ak hovoríme z pohľadu dieťaťa, dieťa vždy malo a má obidvoch rodičov, aj keď jeden z nich odišiel alebo zomrel.
Ak aj rodič nie je prítomný fyzicky, je prítomný v predstavách dieťaťa. Tieto sú súčasťou vnútorného života dieťaťa. Je dôležité, ak je to možné, aby dieťa malo kontakt s rodičom, ktorý odišiel. V takomto prípade si dieťa namiesto budovania fantazijných predstáv vytvorí skutočné obrázky o svojom rodičovi. V prípade, že nie je možné mať kontakt so svojím druhým rodičom, je na rodičovi, ktorý dieťa vychováva, aby bol taký pravdivý, ako je to len možné, keď s dieťaťom hovorí o neprítomnom rodičovi.
V niektorých domácnostiach sa objavuje atmosféra potláčania týchto predstáv u detí. Ak nie je ukončené smútenie za rodičom, ktorý odišiel, alebo kde nie je zvládnutý hnev spôsobený odchodom, tu je potláčanie pravdepodobnejšie. Samozrejme, že zakaždým, keď sa rozplýva náš akýkoľvek sen, vždy prichádza smútok a sklamanie. Ak umožníme sebe a svojim deťom odsmútiť si stratu, pomôže nám to zaistiť, že potláčanie nebude v našom domove potrebné.
V prípade rozvodu považujem za veľmi dôležité, aby dieťa malo rovnaký prístup k obidvom rodičom. Vedie ma k tomu veľa dobrých dôvodov.
(Pokračovanie v 2. časti: Aby dobre fungovala rodina po rozvode...)
Preklad PhDr. Hana Ščibranyová 2011
Použitá literatúra:
Súvisiace stránky:
Partnerské vzťahy: Návrat k intimite
0 comments:
Zverejnenie komentára