Príspevok z Konferencie pri príležitosti 20. výročia vzniku
Inštitútu Virginie Satirovej v Slovenskej republike
(16. 11. 2016)
(16. 11. 2016)
Keď som
prvýkrát v apríli v roku 1996 v Košiciach počula Oľgu Holubovú
a Hanku Ščibranyovú hovoriť o Virginii Satirovej a jej presvedčeniach,
o jej vízii ľudí a rodiny, o komunikačných vzorcoch, o tom, čo
prebieha v interakciách, keď som zažila krásne meditácie, tak som mala
dojem, že sú to vety a poznania, s ktorými sa bez výhrad môžem
stotožniť, ktoré sa stretli s mojím vnútorným nastavením a dali mu
konkrétnu podobu.
V centre filozofie Virginie Satirovej je hlboká
úcta k ľudskému životu a potenciálu každého človeka. Píše:
„Ľudská bytosť
je zázrak a poklad a skutočný div ... model potvrdzovania ľudského
procesu je založený na premise, že všetko, čo v každom momente
manifestujeme, predstavuje to, čo sme sa naučili, vedome, implicitne, bunkovo.
Naše správanie odráža to, čo sme sa naučili. Učenie sa je základom správania.
Potrebujeme nové poznatky, aby sme mohli zmeniť správanie. Aby sme mohli získať
nové poznatky, potrebujeme motív, cieľ, zdravé a výživné prostredie
a dôveru v niečo mimo nás, čo nám pomôže.“ (Satirovej poznámky)
Hovorí aj o treťom zrodení, ktoré
nastáva, keď sa začneme rozhodovať sami za seba, čomu hovorí zrelosť. Tá nastáva
vtedy, keď prevezmeme zodpovednosť za svoj život, keď sa postavíme na svoje
nohy.
Virginia Satirová
mala veľmi dobrú pozorovaciu schopnosť aj vďaka svojej nadmernej výške, ako aj
tomu, že v útlom veku strávila niekoľko mesiacov v nemocnici a neskôr
takmer prišla o sluch. A tak model jej učenia pomáha
ľuďom byť integrovanými, úplnými vo všetkom, aj v oceňovaní seba a svojho
tela a stávať sa tak viac ľudskými. Učila, že máme všetky svoje zdroje, že
sme tu a teraz, že každý jednotlivec je posvätný, jedinečný a vzácny,
že ľudia riadia svoje životy zo svojich skúseností a zážitkov.
Virginia
Satirová načúvala, validizovala, pozdvihovala sebaúctu každého človeka. Vyzdvihla
všetko, čo podporovalo a podporuje rozvoj a zdravý rast. Pridávala.
Neposudzovala. Bola láskavá, ale uznávala aj bolesti, smútky, pretože to všetko
je ľudské.
Dnes, pri
20. výročí založenia Inštitútu Virginie Satirovej v SR, chcem nadviazať na
jej presvedčenie o podobnosti, aj na jej vieru, že každý máme svoje
zdroje. Vieme, že V. Satirová bola Američanka a predkov mala v Európe,
a že svoje učenie šírila ona i jej žiaci naprieč všetkými kontinentmi,
pretože tam nachádzala podobnosti, pozitívne úmysly a ochotu sa rozvíjať.
Týmto
príspevkom chcem pridať bohatstvo zdrojov Slovenska a pripojiť sa tak k
jej odkazom.
Na
demonštráciu som siahla po mandale ako nástroji, ktorý v metaforickej
podobe poskytuje energiu svojich ôsmich dimenzií pre svojho nositeľa. Mandala
umožňuje vidieť, že každý človek má všetky svoje zdroje. Aj keď každú dimenziu
možno chápať ako nezávislú od ostatných, tak medzi jednotlivými prvkami je
súhra, ktorá prispieva k vytváraniu celistvého JA. A je na nás, ako
spoznáme, vezmeme na vedomie a integrujeme rozličné prejavy spomínaných
ôsmich stránok, aby sa stali našimi zdrojmi.
Dnes, keď
mnohokrát konštatujeme, že je ťažká a uponáhľaná doba, a že sme v strese a potom
siahame po tabletkách, a stávame sa závislými na nezdravých veciach
a zabúdame na vlastnú silu zvnútra, tak ponúkam jeden pohľad na to, že na
Slovensku máme špecifické zdroje od našich predkov. Slovenské príslovia
a porekadlá sú tiež akýmisi „presvedčeniami“, ktoré v sebe ukrývajú
pozorovanie ľudí, ich správania, prístupu k sebe, k životu
i smrti, komunikačné vzorce, či nádeje. Odovzdávali sa z pokolenia na
pokolenie s vierou, že pomôžu a uľahčia život tomu, kto sa nimi bude
riadiť. Satirovským slovníkom povedané, že sa mu stanú zdrojmi.
Poznámka:
Príslovie je zhustený výraz ľudovej múdrosti,
ľudskej skúsenosti, ľudovej pravdy s obrazným
rázom a zámerom poučiť. Môže nimi byť vyjadrená mravná zásada. Má poučný (didaktický) charakter. Príklad: Kto
druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Porekadlo je ustálený obrazový výrok, rečový
zvrat s charakterom uzatvorenej vety. Jeho funkciou je konštatovať, hodnotiť. Vtipne
a nepriamo vyjadruje skutočnosť. Vyjadruje životnú múdrosť, ale bez
poučného charakteru. Zväčša býva kratšie ako príslovie. Často býva veršované. Príklad:
My o koze, ty o voze. Porekadlo a príslovie niekedy nie je možné jednoznačne
odlíšiť.
Niekedy má jednotlivec
k niektorej z ôsmich dimenzií vzdialenejší vzťah, môže ju nevnímať
a tak sa môže stať, že jeho celkové JA trpí. Cieľom pomoci je uľahčiť
jednotlivcovi skvalitniť súhru jednotlivých dimenzií a nájsť potenciál aj
pre časť, ktorá je zanedbávaná. Preto aj v nasledujúcich prísloviach a
porekadlách nájdeme nielen „pozitívne“, ale aj „negatívne“, či smutné alebo
pesimistické vyjadrenie, pretože aj tieto odrážajú realitu.
Telesná
dimenzia
sa týka tela a postoja jednotlivca k nemu. Satirová tvrdí, že vzťah
jednotlivca k jeho telesnej schránke vplýva na pocit, aký má človek zo
svojho JA, preto platí, že čím zdravšie je jeho telo i postoj k nemu,
tým lepší je pocit z vlastného JA.
· Chudý má chytré údy.
· Malá hrudka, ale samý
syr.
· Kde niet kostí, nieto
sily.
· Má ľahké nohy.
· Má tuhé telo ako
kremeň.
· Vrtký ako živé
striebro.
· Dievka ako svieca.
· Chlap ako jedľa.
· Rastie ako z vody.
· Ruky ako lopaty.
· Telo ako cesto.
· Suchý ako chriašteľ.
· Chudý ako trieska.
· Len kosť a koža.
· Brucho mu
k chrbtovej kosti prirastá.
· Má nohy ako pedále.
· Biela tvár ako mlieko.
· Červená ako kalina.
· Čierny ako čert.
· Dievča ako čo by ho zo
zlata ulial.
· Dievčina ako ľalia.
· Tvár jej kvitne
ružičkou.
· Dlhé vlasy, krátky
rozum.
· Kučeravý ako baran.
· Šedivý ako holub.
· Stoja mu vlasy ako
ježovi.
· Zuby biele ako krieda.
Intelektová
dimenzia sa vzťahuje na myslenie,
ako človek
interpretuje svet, seba, druhých. Reprezentuje postoje, presvedčenia, potenciál
ako fungovať v tomto svete. Spája sa s racionálnym, analytickým
spracovaním informácií. Poskytuje objektívne interpretácie potrebné
k efektívnemu pôsobeniu vo svete.
· Koľko hláv, toľko
rozumov.
· Každý si tak pomáha,
ako vie.
· Každý vták inak spieva.
· Čo človek vie, to je
všetko dobre.
· Lepši znať ako mať.
· Múdremu povedz slovo,
vykoná, čo treba.
· Na múdreho mihni
a už vie.
· To ani voda nevezme,
ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.
· Učený rozum drahý,
vrodený drahší.
· Lepší rozum ako zlato.
· Aký učiteľ, taká škola.
· Človek sa musí do smrti
učiť a ešte sa nedoučí.
· Škola nie je zajac,
knižka nie líška.
· Kto nikdy do vody
nejde, plávať sa nenaučí.
· Rozum sa brúsi
cvičením.
· Učený nikto z neba
nespadol.
· Žiadna hanba od
kohokoľvek sa učiť.
· Kto nemá v hlave,
v sklepe nekúpi.
· Brada nerobí mudrca.
· Neni to múdry, čo veľa
vie, ale kto vie, čo mu treba.
· Lievikom rozumu nikomu
nenaleješ.
· Huncút, kto lepšie
urobí, ako vie.
· Dakedy múdry pochybí,
dakedy zas blázen trafí.
· Dakedy aj z pustej
stodoly sova vyletí.
· I pod otrhaným
klobúkom často múdra hlava býva.
· Ľudia chytrí mávajú
rozum jadrný.
· Má viac v päte ako
iný v hlave.
· Je dobre podkovaný.
· Má filipa.
· Oberučnému kováčovi
remeslo sa darí.
· Svitlo mu v hlave.
· Otvorili sa mu oči.
· Už vie, koľko bilo.
· Nechápe, iba keby mu na
lopate podal.
· Nemá všetkých doma.
· Nevidí ďalej od nosa.
· Pojedol šialené huby.
· Má rozumu ako vrabec
svedomia.
· Na rozume si sedel.
· Rozum si prepil.
· Ledva školy ovoňal.
· Skorej by teľa naučil
ako jeho.
· Dobre sa vycibril medzi
ľuďmi.
· Hodno mu je ruky
pozlátiť.
· Tisíc kumštov majster.
· Jednou rukou stavia,
druhou rúca.
Emocionálna
dimenzia - možno ju opísať ako funkciu „pravej mozgovej
hemisféry“, ktorá sa spája s intuíciou. Je dôležité, aby si ľudia
uvedomili a prijali svoje emócie a slobodne ich adekvátnym spôsobom
vyjadrovali. Emocionálna stránka JA je zdrojom kreativity, ktorá rozširuje
hranice a napĺňa človeka energiou.
· Hnev, zlý poradník.
· Za hnevom ľútosť chodí.
· Keď ma budú kliať,
budem sa im smiať, keď ma budú biť, budem sa im kryť.
· Kto svoje viny ľutuje,
odpustenie dosahuje.
· Voľ krivdu trpieť ako
krivdu činiť.
· Nenávisť je zlý
kamarát.
· Srditých psov vlci
žerú.
· Zlosť rozum zaslepuje.
· Kto sa bojí, zle
obstojí.
· Strach má sto očí.
· Ľahko toho strašiť, kto
sa bojí.
· Bol by sa skryl do
myšacej diery.
· Bol ako na britvách.
· Dobre, že ho zrádnik
nechytil.
· Dostal po tele husaciu
kožu.
· Dych sa mu zastavil.
· Krv sa mi sekla v žilách.
· Mravce mu po chrbte
hniezda robili.
· Muchy sa zdesil.
· Nevedel, či je chlapec,
či dievča.
· Babského srdca chlap.
· Pustil srdce do
nohavíc.
· Ani si oči nevidí od
hanby.
· Hanbí sa ako pes, keď
ho oblejú.
· Mal zhorieť od hanby.
· Bezcitný ako drevo
v hore.
· Strasie to zo seba ako
pes vodu.
· Len tak rástol do
radosti.
· Srdiečko by z neho
vyletelo od radosti.
· Teší sa, len tak
mladne.
· Teší sa na to ako
sedliak na žatvu.
· Nechaj ho, nech sa
vyplače.
· Nezasmial by sa ani za
deravý groš.
· Narieka ani čo by súdny
deň bol.
· Plakal, až mu srdce
usedalo.
· Padali mu slzy ako
perly.
· Banuje ako krava za
zvoncom.
· Frfle neprestajne ako
kaša v hrnci.
· Len sa ho dotkne, už
fučí.
· Nafukuje sa ako žaba v barine.
· Hneď je oheň na
streche.
· Taký je ako kyslá
omáčka.
· Vrčí ako starý vlk
v diere.
· Sipí ako had.
Dimenzia
zmyslová
– zmysly sú zdrojom informácií, pomáhajú snímať realitu. Telesné pocity slúžia
na to, aby sme mohli skúšať a tešiť sa zo života. Interpretácie
a reakcie na hmatové, zrakové, kinestetické, sluchové, čuchové, chuťové
a sexuálne pocity sú u každého jednotlivca jedinečné.
· Čo hluchý nedopočuje,
vymyslí si.
· Hluchý ako delo.
· Má tenké uši.
· Počuje trávu rásť.
· Vidí aj cez deravú
dosku.
· Vidí a počuje cez
deväť stien.
· Hlasný ako zvon.
· Pekelný hrmot.
· Mám už plné uši toho
kriku.
· Ticho ako
v kostole.
· Ticho ako v hrobe.
· Horké ako blen.
· Kyslé ako ocot.
· Sladké ako sen.
· Smrdí ako cap.
· Hladké ako sklo.
· Klzké ako ryba.
· Tma ako vo vreci.
· Mäkušké ako hodváb.
· Studené ako žaba.
· Tvrdé ako kremeň.
· Ľahučké ako pierko.
· Okrúhle ako vajce.
· Tenké ako vlas.
· Veľké ako kôň.
· Pichľavé ako jež.
Dimenzia
vzťahov, interakcií – k ľuďom, k spoločnosti, ku kontextu a ako nás to
ovplyvňuje. Táto stránka odráža, v čom sú jednotlivci rovnakí i čím sa od
seba líšia. Interakčná zložka JA určuje spôsob, akým človek používa silu
a moc alebo sa stáva obeťou.
· Aj červík sa skrúca,
keď ho pristúpia.
· Akým si ty mne, takým
ja tebe pánom.
· Bližšia košeľa ako
kabát.
· Biť zakázano, ale
brániť dovoleno.
· I tá včela sa ešte
bráni.
· Dávno tie hrable
skapali, čo k sebe nehrabali.
· Chváliť nás nechcú
a haniť sa nedáme.
· Ja rád vidím teba, ale
radšej seba.
· Každá líška svoj chvost
chváli, dokiaľ si ho nepopáli.
· Nedám si do nosa nové
dierky vŕtať.
· Najprv sebe, potom
tebe.
· Každá ruka k sebe
nakrivená.
· Aká pôžička, taká
návratka.
· Ako do hory voláš, tak
sa ti ohlási.
· Ako sa ty k ľuďom
máš, tak sa ľudia k tebe majú.
· Čo pri iných haníš, to
nechváľ proti sebe.
· Kto chce mať, musí dať.
· Kto mňa miluje, ja ho
viac. Kto mňa nemiluje, ja ho nič.
· Kto mne dáva, učí ma
dávať.
· Láska lásku budí.
· Daj pokoj, máš pokoj.
· Ruka ruku umýva, aby
obe boli čisté.
· Dobrá studňa
v suchu vodu dáva, dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
· Dobrého priateľa si váž
ako drahý poklad.
· Kto ťa napomína, maj ho
za priateľa.
· Dobrí priatelia sa
s jednou jahodou podelia.
· Kde nieto svornosti,
tam nieto hojnosti.
· Láska ako prsteň, konca
kraja nemá.
· Lepšia hrsť priateľstva
ako voz dukátov.
· Nie to priateľ, čo
miluje v šťastí, ale ktorý pomáha v nešťastí.
· Nových priateľov
nadobudni, starých nezabudni.
· Svornosť vedie
k šťastiu, nesvornosť k nešťastiu.
· Nedaj človeka zahubiť.
· Neraduj sa
z cudzieho nešťastia.
· Netráp ho, dosť ho
psota trápi.
· Čo sebe nepraješ, to
ani druhému.
· Ak chceš byť horším,
nebudeš lepším.
· Ani čert je nie taký
čierny, ako ho maľujú.
· Človek je len polovicu
taký zlý, za akého ho ľudia majú.
· Kto do teba kameňom, ty
do neho chlebom.
· Ľudia s ľuďmi sa
naprávajú.
· V škaredom sude
môže byť dobré víno.
Dimenzia
výživy –
vzťahuje sa na výživu tela, ducha, intelektu, či vyhľadávame výživu
posilňujúcu, a či prijímame výživu deštruujúcu naše telo, či intelekt. Satirová
vyzdvihuje prirodzenú tendenciu ľudského tela smerovať k zdraviu a eliminovať škodlivé
účinky prijímania nezdravých prvkov vstupujúcich do organizmu.
· Brucho sú najlepšie
hodiny.
· Plné brucho nerado sa
učí.
· Plné brucho prázdna
hlava.
· Hlad je najlepší kuchár.
· Hladnému sa
o čertoch sníva.
· Hlad sa slovami utíšiť
nedá.
· Samému ani jesť nechutí.
· V spoločnosti
lepšie chutí.
· Čo ti chutí, to jedz.
· Kde sa mnoho pije,
žere, tam otvára nemoc dvere.
· Málo máš jesť a piť, ak
chceš dlho živý byť.
· Ak chceš spať sladko,
večeraj krátko.
· Keď sa dieťa dobre
nacicia, dobre spí.
· Najedol sa po krk.
· Má žalúdok, že by mu aj
klince strovilo.
· Kto si nevie chleba
odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
· Koláče sa prejedia,
chlieb nie.
· Kapusta sedem ráz
prihrievaná je najlepšia.
· Od šošovice budeš pekný.
· Huby jedz. Ale meno im
vedz.
· Čo nie je pre oči, nie
je ani pre ústa.
· Zo všetkých múčnych
jedál najlepšia je – šunka.
· Budeme s veľkou
lyžicou jesť.
· Nieto takej plnej
stodoly, že by sa do nej ešte nevmestilo.
Kontextuálna
dimenzia
– ako je okolitý svet premietnutý k nám a čo z neho preferujeme,
či odmietame. Farby, zvuky, teplota, priestor, čas a prostredie sú
kvalitami životného prostredia, ktoré menia skúsenosť jednotlivca
v konkrétnej situácii, ale môžu sa vzťahovať okrem prítomnosti aj
k minulosti, či k budúcnosti.
· Keď prší, majú sliepky
nedeľu.
· Leje sa ako zo suda.
· Neboj sa dažďa, veď nie
si z cukru.
· Niti suchej na mne
nebolo.
· Zmokol ako myš.
· Durklo ako
z mažiara.
· Musel sa niekto obesiť,
keď tak duje.
· Tiekol tadiaľ celý
Dunaj.
· Ľad ako sklo.
· Zima, že hádam teľa
v krave zamrzne.
· Sype sa sneh ako
z vreca.
· Taká slota, že ani
sveta nevidno.
· Za nechty mi zašlo.
· Teplo ako v lázni.
· Zima ako vo vlčej jame.
· Noc má svoju moc.
· Hriech sa túla po
nociach.
· Kto je v piatok
šošovicu, bude v nedeľu pekný.
· Sobota, dievkina
robota.
· Čokoľvek robíš vo
sviatok, to všetko ide naspiatok.
· Deň za dňom, rok za
rokom a život sa minie.
· Každý je vo svojom dome
pánom.
· Lepší doma krajec, než
v cudzine krava celá.
· Doma ako chceš, inde
ako smieš.
· Všade dobre, ale doma
najlepšie.
· I sova na svojom
hniezde pani.
· Každý vták ľúbi svoje
hniezdo.
· Aj kohút je smelší na
svojom smetisku.
· Kde sa kurča vyliahne,
vždy sa ta tiahne.
· Kde sa kto zrodí, tam
sa i hodí.
· Len tu za humny.
· Tam už nechyrovať ani
vtáčika, ani vrábika.
· To je tam, kde čert
dobrú noc dáva.
· To je už v tej
trantárii.
· Veď je to blízko,
hruškou by tam dohodil.
· Za skleným vrchom
a za drevenou skalou.
· Za živa v Bystrici
a po smrti v nebi.
· Čo Slovák, to chlap.
· Prišla bieda na
Slováka.
· Slovák ako repa.
· Slovák je na všetko
súci.
Dimenzia
duchovnosti, spirituality – je súčasťou nášho bytia, predstavuje spojenie
so životnou silou, so zmyslom života. Je u každého človeka jedinečnou
skúsenosťou a predstavuje spôsob, akým každá ľudská bytosť túto skúsenosť
interpretuje. Duchovný aspekt JA sa odvíja z hlbokej úcty k životu.
· Človek ako dobrá hodina.
· Chlebový človek.
· Dobrý ako anjel.
· Človek je len ako tráva.
· I ten čas bude,
keď nás nebude.
· Ľudia na svete ako pena
vo vode.
· Maj každý deň za
posledný.
· Nahí sme na tento svet
prišli, nahí z neho aj odídeme.
· I ten červiak sa proti
smrti bráni.
· Lepší krátky život ako
dlhá smrť.
· Proti smrti niet lekára.
· Smrť je istá, ale
hodina neistá.
· Smrť všetko vyrovná.
· Kto zomrie, všetko tu
nechá, iba dobré a zlé so sebou vezme.
· Nemôžu všetci na
posteli zomrieť.
· Život ľudský ako tá
para.
· Život jeho visel na
vlase.
· Nebude dlho kašu
dúchať.
· Nepočuje ten viac
kukučku kukať.
· Nerád by ešte, aby
tráva po ňom rástla.
· Len tak za zdrava
umrel.
· Zhasla mu svieca
života.
· Človek bez slobody ako
ryba bez vody.
· Chutnejší chlieb na
slobode ako koláč v službe.
· Dúfaj a nezúfaj!
· Čo nie je dnes, môže
byť zajtra.
· Čas všetko zahojí.
· Lekár hojí telesné, čas
duševné rany.
· Po nečase čas býva.
· Príde čas i tvoja
hodina.
· Kto uctí psa, uctí
pána.
· Čo hneď dušu na dlaň
vyložíš!
· Moja duša
z kalerábu a srdce z kelu.
· Aj dušu má predajnú.
· Duša – poklad drahý.
· Už mu je duša na
pokoji.
· Povedal mu do duše.
· Už mu je duša na
mieste.
· Duša mu piští za tým.
· Dal by dušu za to.
· Tvár – duše obraz.
· Za peniaze i dušu
si predá.
· Dal by mu i tú dušu.
· Iba čo duša chodí doň
nocúvať.
· Duša nezhynie, hoc
i telo pominie.
· Ešte všetky dni
nezapadli.
Tak ako
v každom jednotlivcovi prebieha energetická výmena medzi jednotlivými dimenziami
mandaly, tak aj Inštitút Virginie Satirovej v SR pre mňa predstavuje živý
organizmus so svojou mandalou. Som presvedčená, že každý z nás, jej lektorov,
asistentov a členov je jedinečnou energetickou dimenziou prispievajúcou do
integrovaného JA Inštitútu.
Z pohľadu
fyzickej dimenzie dbáme o svoju
vonkajšiu podobu aj v 21. storočí (publikácie, internet), rozširujeme
svoje vedomosti vďaka našim učiteľom (intelekt),
dbáme o priateľské kontakty s inými inštitútmi (vzťahy), zdravo sa stravujeme a získavame duševnú potravu
na konferenciách (výživa),
kinestetickú energiu udržiavame zážitkovými nástrojmi, kde vidíme i počujeme
(zmysly), adaptujeme sa na reálie
a postavenie spoločenských vied na Slovensku (kontext), spolu sa tešíme z 20-ročnej existencie IVS (emocionálna energia) a veríme -
spolu s niektorými slovenskými prísloviami - že tak, ako nezhynuli
Satirovej myšlienky a objavy, aj keď jej telo pominulo, že „ešte všetky
dni nezapadli“ a o ďalších 20 rokov sa opäť uvidíme, či počujeme (spirituálna energia).
PhDr.
Anna Rybáriková
Zdroje: