Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

29. marca 2010

Pozície v strese (1)

V ranom štádiu, kým bola Satirová ešte v Mental Research Institute v Palo Alto, jej prístup bol podľa Johna Banmena (in: The Satir Model: Yesterday and Today, Contemporary Family Therapy, Volume 24, Number 1, March 2002) považovaný za komunikačný model.

V tom období kládla veľký dôraz na interakciu medzi ľuďmi „priamym, otvoreným“ spôsobom. Po mnohonásobných pozorovaniach interakcií v rodinách sformulovala určité základné správanie do vzorcov, ktoré nazvala „záchranné pozície“ alebo pozície na prežitie. Bez ohľadu na to, aké drsné alebo obťažné skúsenosti ľudia vo svojich pôvodných rodinách prežili, našli spôsob, ako ich zvládať a prežiť.

Na to, aby mohla poukázať na spôsob, ako ľudia prežívajú záťažové situácie v určitých pozíciách, ktoré sa opakujú ako vzorce, Satirová sochala, resp. externalizovala vnútornú skúsenosť členov rodiny. Na základe tejto skúsenosti rozlišovala pozície na zvládanie, ktoré sa stali známymi, a ktoré Satirovú preslávili - označovala ich ako:

1.   obviňovanie
2.   zmierovanie
3.   poučovanie
4.   rušenie (únik)

Dalo by sa o nich veľa povedať. Vynikajúci výklad poskytuje v knihe „Kniha o rodine“ (1988) priamo Virginia Satirová.

Pozície na zvládanie sú spôsoby, ako prežiť v situácii emocionálneho stresu. Nie sú to osobnostné kategórie. Väčšina ľudí používa len jednu najčastejšiu pozíciu, v závislosti od vzťahov, v ktorých sa ocitnú. Napríklad, určitý človek môže v práci zmierovať, doma obviňovať a na večierku v spoločnosti priateľov rušiť.

Pozície sa naučíme v ranom detstve, v čase keď sme boli malí a závislí na svojich rodičoch, aby sme prežili. Keďže sú často neuvedomované a automatické, môžu spôsobovať veľa napätia alebo nedorozumenia vo vzťahoch a komunikácii.


Spracovala Hana Ščibranyová



0 comments:

Zverejnenie komentára









Satirovské terapeutické presvedčenia
Mgr. Ľubica Tománková