Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

17. júna 2010

Psychoterapia, nezávislá profesia: európska výzva!

Psychoterapia, nezávislá profesia: európska výzva!

Referát
na kolokviu EAP o právnom postavení psychoterapie v Európe

(120 oficiálnych účastníkov z 34 krajín)
Viedeň, 18. februára 2010
Autor:
Serge Ginger, tajomník EAP

klinický psychológ a psychoterapeut s výcvikom v psychoanalýze, Gestalt a EMDR, zakladateľ parížskej školy Gestalt (École de Parisienne Gestalt - EPG) a Medzinárodnej federácie organizácií pre výcvik Gestalt (Fédération Internationale des Organismes de Formation à la Gestalt - Forge)

Profesor neurovied na Sigmund Freud University (Paríž), generálny tajomník Fédération Française de Psychothérapie et Psychanalyse (FF2P), predseda akreditačnej komisie vzdelávania (TAC) pre vzdelávacie inštitúty v psychoterapii Európskej asociácie pre psychoterapiu (EAP).

Samostatnosť psychoterapie: Štrasburgská deklarácia


Zvyčajne príde deň, keď deti odchádzajú z domu, aby získali svoju samostatnosť.
Prirodzene sa presúvajú na iné miesto.

To isté sa deje s určitými sociálnymi skupinami.

Takto sa vo väčšine krajín postupne oddelila psychológia od svojej «matky» filozofie. Vo Francúzsku, napríklad, sa to stalo v 50-ych rokoch minulého storočia. Zároveň sa na francúzskych vysokých školách vytvorilo špeciálne oddelenie pre „sociálne alebo humanitné vied“, takže sa už neučila na školách „umenia“. Dnes po celom svete existuje približne 45 000 kníh publikovaných na tému psychológie [1] ... a psychológia už nie je považovaná len za prosté odvetvie filozofie.
Rovnakým spôsobom sa v našej krajine, po ideologickej revolúcii z roku 1968, psychiatria oddelila od neurológie a tak vytvorila priestor pre neorganické duševné poruchy.

A potom, v roku 1990, sa psychoterapia odlíšila od psychológie a psychiatrie. Urobila tak prostredníctvom „Štrasburgskej deklarácie“ , ktorá dala vzniknúť Európskej asociácii pre psychoterapiu (EAP). Tento manifest, podpísaný v októbri 1990 zástupcami 14 krajín a od tej doby podpísaný všetkými 40-imi Národnými certifikujúcimi organizáciami, zostáva základným kameňom EAP. Uvádza sa v ňom:

1. Psychoterapia je nezávislá vedecká disciplína, ktorej vykonávanie predstavuje nezávislú a slobodnú profesiu.
2. Vzdelávanie v psychoterapii sa vykonáva na pokročilej, kvalifikovanej a vedeckej úrovni.
3. Multiplicita psychoterapeutických metód je zabezpečená a garantovaná.
4. Úplný psychoterapeutickej výcvik zahŕňa teóriu, vlastné skúsenosti a prax pod supervíziou. Získavajú sa primerané znalosti o rôznych psychoterapeutických procesoch.
5. Prístup k odbornej príprave je na základe vstupnej kvalifikácie, najmä v humanitných a sociálnych vedách.

Štrasburg, 21. októbra 1990


Európsky certifikát psychoterapie (ECP)


Konkrétne, tento zásadný krok viedol k vytvoreniu európskeho certifikátu pre psychoterapiu (ECP) a európskeho registra certifikovaných psychoterapeutov (ERP).

Z veľkej časti to bolo inšpirované existujúcim rakúskym právom týkajúcim sa psychoterapie.



ECP bol vytvorený pred 13 rokmi, v roku 1997, počas európskeho kongresu v Ríme. Stanovuje podmienky pre výcvik: 3.200 hodín po dobu minimálne 7 rokov, vrátane predchádzajúceho 3-ročného univerzitného stupňa v oblasti spoločenských vied alebo jeho ekvivalentu, po ktorom nasleduje hĺbkový výcvik vo vedecky overenej metóde po dobu minimálne 4 roky, vrátane 2 rokov praxe pod supervíziou.
Kritériá pre udelenie ECP boli prerokovávané na mnohých medzinárodných stretnutiach expertov (vo Viedni, Londýne, Ríme, Paríži, Amsterdame, Frankfurte, Moskve) zvolenými delegátmi z tridsiatich krajín Európy, a dnes sú uznávané zástupcami zo 40 krajín.


  • V prvej inštancii bola pre psychoterapeutov, ktorí mali prax najmenej 3 roky, a ktorí boli uznaní Národnou komisiou z kolegov z ich krajiny, použitá „procedúra grandparentingu“ .

    Každého jednotlivého kandidáta na ECP postupne skúšajú 3 rôzne národné a európské inštitúcie:

    1. Národná akreditačná organizácia (NAO) , národná federácia psychoterapeutov, ktorú tvoria kvalifikovaní odborníci praktizujúci rozmanité modality.
    2. Príslušná Certifikačná organizácia s európskou pôsobnosťou (EWAO) , oficiálna európska asociácia, ktorá reprezentuje konkrétnu modalitu. Tieto európske asociácie musia mať oficiálne uznanie, že nimi reprezentovaná modalita je založená na vedeckom výskume, je predmetom publikácií v niekoľkých odborných časopisoch, a musí byť vyučovaná v najmenej šiestich európskych krajinách.
    3. Registračná komisia EAP, ktorej predsedám od roku 2001 a ktorá riadi celý postup.

    Dodnes bolo udelených 6.000 ECP v 51 krajinách - v Európe aj na celom svete (vrátane ľudí z Mexika, Libanonu, USA, Kazachstanu, Japonska atď.). Dve tretiny z týchto ECP boli udelené odborníkom z nasledujúcich dvanástich krajín (zaokrúhlené čísla v číselnom poradí):




    Každá osoba, ktorej bol udelený ECP, musí mať dokončenú aj osobnú prácu (individuálna alebo skupinová psychoterapia alebo ich ekvivalent) v rozsahu aspoň 250 hodín, a zaväzuje sa k Vyhláseniu o etických princípoch asociácie.

  • V druhej fáze, kto získal certifikát od školy alebo inštitútu, ktorý bol oficiálne uznaný ako EAPTI (Európsky akreditovaný psychoterapeutický tréningový inštitút), mohol podať žiadosť priamo. Akreditačná komisia výcvikov (TAC) EAP uznala takéto inštitúty po hĺbkovom preštudovaní ich žiadosti, po ktorom nasledovala podrobná inšpekcia na tvári miesta dvoma nezávislými medzinárodnými odborníkmi a hlasovanie v správnej rade EAP.

    K dnešnému dňu dostalo takéto akreditácie EAPTI
    - 52 výcvikových psychoterapeutických inštitútov
    - vyučujúcich 14 rôznych modalít,
    - v 20 európskych krajinách.

    Európsky parlament zvažuje použiť hlavné body programu ECP pre „spoločnú platformu“, ktorú vypracováva Európska komisia v Bruseli. WCP (Svetová rada pre psychoterapiu) použila rovnaký model, aby vytvorila celosvetový certifikát psychoterapie.

    Takto sa zvýšila úroveň spôsobilosti profesionálnych psychoterapeutov a v jednotlivých krajinách sa stala porovnateľnou: zodpovedá aspoň úrovni titulu Master. Výmeny medzi rôznymi odborníkmi sa tým uľahčili.

    Európska legislatíva


    Legislatíva, ktorá upravuje psychoterapiu v jednotlivých krajinách Európskej únie, sa veľmi líši. K dnešnému dňu zaviedlo osobitné právne úpravy týkajúce sa psychoterapie asi desať krajín - z 27. Niektoré z nich (Nemecko, Taliansko, Švédsko, Holandsko) obmedzili prístup k profesii na psychológov a lekárov, zatiaľ čo iné (Rakúsko, Fínsko, atď.) otvorili svoje výcviky kandidátom z rôznych prostredí - dokonca aj mladým ľuďom, ktorí práve ukončili stredoškolské štúdium. Tak namiesto toho, aby psychoterapia bola len „druhou kariérou“ alebo „doplnkom“ k inej profesii, stáva sa krok za krokom osobitnou samostatnou profesiou, rovnako ako lekár, psychológ alebo právnik.

    Európske nariadenie, ktoré presadzuje túto vysokú úroveň špecifického výcviku (odlišného od výcviku klinického psychológa alebo psychiatra) sa stáva naliehavou nutnosťou v čase, keď dopyt po psychoterapii naďalej rok od roka rastie.

    Psychoterapia sa rýchlo rozvíja v stovke krajín na všetkých kontinentoch. Je diverzifikovaná do veľkého počtu prístupov - každý z nich ťaží z konkrétnych vzdelávacích inštitúcií a špecializovaných vedeckých časopisov. (Napríklad, Gestalt terapiu dnes vyučuje takmer 200 inštitútov v asi päťdesiatich rôznych krajinách. Existuje viac ako 25 špecializovaných časopisov a 6.000 Gestalt publikácií v rôznych jazykoch).

    Psychoterapia sa dnes nachádza na križovatke medzi niekoľkými disciplínami: lekárskou, psychologickou a sociálnou. Bolo by teda nereálne obmedziť teoretický a praktický výcvik na nejakú osobitnú profesiu ako je lekár, psychológ, sociálny pracovník, atď.
    Pre ilustráciu stručne opíšem tri rôzne situácie:

  • 1. príklad:
    je jasné, že hlboká depresia je sprevádzaná neurologickou dysfunkciou a nerovnováhou neurotransmiterov (serotonín, dopamín, atď.). Preto je často nutné lekárske ošetrenie paralelne s psychoterapeutickým prístupom;
  • 2. príklad:
    sexuálna impotencia s obvyklou partnerkou, keď erektilná aktivita zostáva normálna s mladou milenkou, ukazuje, že problém nie je organický, ale skôr psychologický;
  • 3. príklad:
    sociálna fóbia, udržiavaná opakovanými rasistickými útokmi v nízkopríjmovom susedstve, je príkladom sociologického problému, a nielen lekárskeho alebo psychologického. To by sa vzťahovalo aj na psychosociálne problémy vyvolané nezamestnanosťou.

    Akýkoľvek redukcionistický prístup k psychoterapii je teda predurčený byť neúčinný alebo nedostatočný a vhodný je bio-psycho-sociálny model.

    Prevalencia psychických ťažkostí. Niekoľko štatistík


    Podľa rôznych medzinárodných štúdií, percento ľudí trpiacich v rôznom období svojho života psychosociálnymi problémami, ktoré vyžadujú externú asistenciu, sa pohybuje medzi 7% and 15% populácie - čo z 500 miliónov obyvateľov Európska únia (EÚ) predstavuje medzi 35 - 75.000.000 ľudí s psychosociálnymi problémami!
    Sme teda konfrontovaní s významným spoločenským problémom ... prichádza v čase, kedy bola depresia nazvaná „chorobou storočia“ (Frankl, 1997).
    Ale len málo z týchto ľudí s problémami vyhľadá pomoc psychoterapie - či už pre kultúrne alebo ekonomické dôvody: v niektorých krajinách sa vyhľadanie pomoci zdá byť vyhradené pre veľmi závažné prípady duševného ochorenia, v iných krajinách sú obmedzenia dané vysokými nákladmi na liečbu, ako aj drastickým nedostatkom špecialistov.
    Nedávno sme vo Francúzsku uskutočnili dva veľké národné prieskumy s nezávislými organizáciami [2] , ktoré naznačili, že 8% dospelej populácie prešlo alebo ešte stále prechádza procesom psychoterapie (alebo psychoanalýzy).
    Hlavnou motiváciou boli: depresia, úzkosť, psychická trauma, rodinné alebo sociálne konflikty.
    V zaokrúhlených číslach:

    - 40% bolo zapojených do humanistickej psychoterapie: Gestalt terapia, transakčná analýza, PCA-prístup, psycho-organická analýza, psychosyntéza, psychodráma, atď.
    - 30% v psychodynamickej terapii (inšpirovanej psychoanalýzou);
    - 20% v kognitívne behaviorálnej terapii (CBT);
    - 10% v rodinnej terapii.

    Tieto psychoterapie trvali - v priemere - jeden rok, pri frekvencii jedného 50-minútového stretnutia za týždeň, 87% klientov sa vyjadrilo, že sú „spokojní“ alebo „veľmi spokojní“, a len 4% „nespokojní“ (9% sa nevyjadrilo).



    Potreba psychoterapie neustále rastie


    Faktom je, že ponuka aj dopyt po psychoterapii sú na vzostupe vo všetkých vyspelých krajinách.
    Prečo je treba toľko konzultácií - preventívnych alebo liečebných?
    Navrhnutý bol celý rad hypotéz: v každom prípade sa zdá, že príčiny sú nielen individuálne (teda „medicínske“), ale ešte viac sociologické a kultúrne.
    Pretože popri tradičných potrebách psychologickej pomoci chorým, rozrušeným alebo osamelým osobám bolo nedávno zistené, že početné problémy sú spojené s ťažkou krízou „postindustriálnej“ spoločnosti:
    - kresba vpravo je čínska verzia slova „kríza“ (wei-ju)
    - ktorá má dve časti: „nebezpečenstvo“ a „príležitosť“ s pozitívnou konotáciou

  • hospodárska kríza a technologické zmeny, v kontexte globálnej ekonomiky, migrácia obyvateľstva, nezamestnanosť a vyčlenenie, chudoba a samota..., ale tiež potreba podpory pre manažérov, pod tlakom konkurencie a zrýchleného vývoja technológií (teda rozvoj poradenstva, koučovania a techník pre zvládanie stresu...);

  • sociologická kríza a rýchly vývoj životného štýlu, s jeho kontextom cestovania, trans-kultúrnych šokov, rasizmu, krízy identity, s nárastom slabej úrovne bývania na predmestí nižšej kategórie, a s jeho konfliktami medzi generáciami;

  • informačná kríza, s trvalým vpádom médií do nášho súkromného života: internet, televízia a jej denné menu ekologických katastrof, znečistenia, politických a finančných škandálov, morálne otázky - denno-denné narušenia pokoja ľudí - dohnaná do šialeného „ničenia“, striedajúceho sa medzi vraždami, výbuchmi, znásilneniami a mučením. (Prehľad bežného týždňa na šiestich základných televíznych kanáloch vo Francúzsku: 670 vrážd, 420 prestreliek, 15 znásilnení, 27 scén mučenia, 850 súbojov, 9 samovrážd, 13 uškrtení, 18 drogovej scén...) - a súčasne: milostné pesničky a objatia, nádherné hviezdičky a slnečné sny. (Rýchla zmena tohto typu správania - extrémneho a nekoordinovaného - je charakteristická pre hraničné osobnosti).

  • politická kríza, s pomalým a delikátnym budovaním Európy: ideologické konflikty, presídlené obyvateľstvo a utečenci, jazykové konflikty, neistota, násilie, teroristické útoky, genocídy ...
    Takto sa spoločnosť stáva čím ďalej tým zložitejšou a „odosobnenejšou“. V globálnej ekonomike už nevieme, kto rozhoduje o čom, neidentifikujeme ani vodcu ... ani nepriateľa, často sa cítime stratení a bezmocní.

    Tento socio-kultúrny kontext môže vysvetľovať - čiastočne - rastúcu úlohu psychoterapie v našej súčasnej spoločnosti.

    Faktom je, že úzkosť je dôsledkom pokroku v súlade so všeobecným zákonom „hypertelie“ [3]. Technológia produkuje odpad: nielen viditeľný odpad - často toxický - ale tiež produkuje vedľajšie škody, a to tak psychologické ako aj sociálne [4] . Lekársky pokrok a rozvoj fyzickej liečby nie sú dostatočné na zabezpečenie rovnováhy človeka: je potrebný globálny prístup, aby sa integrovali osobné psychologické problémy so sociálnou adaptáciou na meniace sa a často stresujúce prostredie, s duchovnými otázkami o zmysle existencie samej o sebe. Inými slovami, musíme vziať do úvahy vzájomný vzťah medzi piatimi hlavnými dimenziami ľudskej bytosti: telesnou, citovou, intelektuálnou, sociálnou a duchovnou [5] .

    Tri profesie súvisiace s psychosociálnou pomocou


    Na riešenie týchto problémov sa paralelne vyvíjali tri hlavné profesie, ktoré si verejnosť často zamieňa: psychológia, psychiatria a psychoterapia (neuvádzame rôznych poradcov: náboženských, sociálnych alebo technických, ani iných, ako životní koučovia).

  • 1) Psychológovia dostávajú oficiálne univerzitné diplomy (po 5 až 7 rokoch štúdií a najrôznejšej práce v praxi). Majú dobrú úroveň znalostí na teoretickej úrovni. Môžu vykonávať testy, znalecké posudky, a často koordinovať pracovné stretnutia v rámci inštitúcií. Existuje niekoľko špecialít: ani klinickí psychológovia - ktorí boli vyškolení v psychopatológii - doteraz neboli na univerzitách veľmi školení v psychoterapii. Európska federácia profesionálnych psychológov (EFPPA) vyžaduje, aby psychológovia - po získaní diplomu - pokračovali ďalšie 3 roky v osobitnom doplnkovom výcviku, minimálne 2 roky v supervidovanej praxi a v osobnej psychoterapii. Takže tu možno nájsť doplnkový a voliteľný psychoterapeutický výcvik.

  • 2) Psychiatri sú lekári špecializujúci sa na duševné choroby a psychické poruchy. Majú dokončených veľa rokov štúdia (zvyčajne asi 10) a stáží v psychiatrických nemocniciach. Ako lekári sú oprávnení predpisovať psychofarmaká: sedatíva, antidepresíva, antipsychotiká ... Takéto lieky sú absolútne nevyhnutné vo vážnych prípadoch (napr. depresie s rizikom samovraždy, halucinácie, delírium, atď.). V menej závažných prípadoch lieky môžu byť kombinované s psychoterapeutickou liečbou, čím môžu byť efektívnejšia.
    Okrem liekov psychiatri môžu prípadne viesť rozhovory s pacientom - viac či menej dlhé a viac či menej pravidelné. Treba však poznamenať, že všetci psychiatri nemusia byť nevyhnutne psychoterapeuti: to je doplnková špecializácia, ktorá sa všeobecne na verejných vysokých škôl neučí, ale ktorú niektorí psychiatri získavajú od súkromných inštitúcií. Napríklad talianske právo vyžaduje od psychiatra (alebo psychológa) 4 roky ďalšieho štúdia - t. j. 2000 hodín - predtým, než môžu používať titul „psychoterapeut“.

  • 3) Psychoterapeuti najprv sami podstúpili psychoanalýzu alebo psychoterapiu, potom boli vyškolení v špecializovaných inštitútoch v jednej z uznaných modalít psychoterapie.
    Študenti psychoterapie sú často prijatí po výberovom konaní - ktoré sa zameriava nielen na úroveň dosiahnutého vzdelania (v podstate 3 roky prvého stupňa vysokoškolského štúdia), ale predovšetkým na rovnováhu a zrelosť ich osobnosti. Výcvik je teoretický, metodologický a praktický:

  • teoretický: štúdium psychológie, psychopatológie, antropológie, filozofie, práva, etiky, atď.;
  • metodický: princípy a techniky intervencií, proces, ciele a ukončenie, špecifické pre každú metódu;
  • praktický: konkrétny výcvik vo vedení individuálnych alebo skupinových sedení a supervízia.

    Psychoterapeuti preto nemusia byť vždy lekári alebo psychológovia. V mnohých krajinách viac ako polovica pochádza z iných profesií: sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia, zdravotné sestry, rehabilitační pracovníci, učitelia, sociológovia, filozofi, kňazi alebo pastori atď. Všetci podstúpili osobnú psychoterapiu, dlhý, osobitný, teoretický a praktický výcvik v psychoterapii a sú zaviazaní pokračovať počas celej svojej kariéry pod priebežnou supervíziou ich práce, (kontinuálny profesionálny rozvoj - CPD), rovnako ako sledovať kódex profesijnej etiky a byť členom profesijného združenia. EAP vyžaduje v priemere 250 hodín priebežného výcviku každých päť rokov: kurzy, supervízia, kolokviá, publikácie, účasť v profesijných organizáciách ...

    Mnohé modality, zoskupené do 4 - 6 hlavných prúdov


    Niektorí ľudia kritizujú množstvo metód rôznych psychoterapií. Existuje ich najmenej ... 365 - čo by umožnilo meniť metódy každý deň v roku! Ale koniec koncov, znamená to tiež bohatstvo a slobodu voľby. Máme si sťažovať na veľké množstvo liekov, ovocia, syrov alebo vína? Po pravde, môžeme menovať sotva približne 20 psychoterapií, ktoré sú bežne používané v Európe, a ktoré sú zastúpené uznávanou odbornou európskou asociáciou (EWAO). Ostatné sú väčšinou varianty týchto psychoterapií. Okrem toho, týchto dvadsať metód možno rozdeliť do 4 - 6 hlavných prúdov:

    1. Psychodynamický (10 až 30%)
    2. KBT (10 až 30%)
    3. Rodinná terapia (10 až 15%)
    4. Humanistický (20 až 40%)
    5. Transpersonálny (5 až 10%)
    6. Integratívny (10 až 20%)

  • 1 Psychodynamické terapie, inšpirované psychoanalýzou (Freud, Lacan, Jung, Adler, Melanie Kleinová, atď.). V psychoanalýze je liečba založená na voľnej asociácii, význame nevedomia a predovšetkým sexuálnych pohnútok, na určujúcom vplyve zážitkov z detstva a na prenose. Psychoanalýza často trvá mnoho rokov (3 až 15), v rytme niekoľkých sedení týždenne, a ich cieľom je prípadná reštrukturalizácia celej osobnosti. Psychodynamická psychoterapia je viac či menej bežná, predstavuje v závislosti na krajine niečo medzi 10 až 30% psychoterapií.

  • 2 Kognitívne-behaviorálne terapie (KBT) majú za cieľ odstaviť pacientov od niektorých duševných blokov, fóbií alebo depresívnych myšlienok, zmeniť dysfunkčné vzorce správania, a ísť mimo ich obsesií či post-traumatických problémov. Tieto terapie sú zvyčajne krátkodobé (10 až 20 sedení počas niekoľkých mesiacov) a zamerané najmä na liečenie symptómov. Rôzne formy KBT dnes predstavujú, v závislosti na krajine, medzi 10 až 30% všetkých psychoterapií.

  • 3 Systemické rodinné terapie: tu už nie je „určený pacient“, ktorý analyzuje svoje problémy, ale celá rodina naraz. Títo terapeuti pomáhajú objasniť súčasné vzťahy a komunikačný systém v rodine, uvažovaný v jeho celosti. Variáciou je párová terapia. Tieto terapie sú zvyčajne krátke (niekoľko mesiacov, s jedným sedením za mesiac - často pod vedením dvoch terapeutov). Ich výskyt sa odhaduje na zhruba 10 až 15%.

  • 4 Humanistické alebo existenciálne terapie - ako Gestalt terapia (GT), Transakčná analýza (TA), Ericksonovská hypnóza a rôzne na klienta (človeka) zamerané metódy (PCA), psychodráma, psychosyntéza - rovnako ako body psychoterapia. Humanistické terapie sa neobmedzujú na verbálne výmeny, ale berú do úvahy telo, minulosť a prostredie, často so zameraním na vyjadrovanie emócií, a pozerajú na správanie, vzťahy a pocity klienta, rovnako ako na jeho vzťah k terapeutovi. Cieľom týchto humanistických terapií je kreatívne nastavenie celej osobnosti na súčasné podmienky života - integrujúc, samozrejme, klientovu osobnú históriu a jeho projekty do budúcnosti. Zvyčajne majú stredný rozsah (od 1 do 3 rokov, v rytme jedného sedenia za týždeň) a konajú sa buď v individuálnych alebo malých skupinových sedeniach. Predstavujú dnes celkovo asi 40% všetkých psychoterapií.

  • 5 K dispozícii je tiež kategória transpersonálnych metód (holotropné dýchanie, orientálne prístupy, enneagramm, art-terapie, atď.), ktoré kladú dôraz na duchovné a energetické rozmery, sem možno zaradiť aj trans-generačné metódy (celkom 5 až 10 %, v závislosti na krajine).

  • 6 Nakoniec, eklektické alebo integratívne metódy kombinujú techniky z rôznych odvetví uvedených vyššie, alebo sa pokúšajú o syntézu ich teórií a praxe (10% až 20% psychoterapií).

    Nie všetky krajiny uznávajú všetky tieto metódy, ale väčšina uznáva prvé štyri, a zvyšné dve skupiny sa často zaraďujú do humanistickej kategórie.

    Právo a potreba kvalifikovaných profesionálov


    Predpisy pre psychoterapiu sa dosť odlišujú od jednej krajiny k druhej. V niektorých krajinách sa týkajú len vzdelávania a postupov na dosiahnutie titulu „psychoterapeut“, v iných zahŕňajú aj samotnú odbornú prax a jej vymedzenie.
    Zákon v súčasnej dobe existuje v 8 európskych krajinách [a v niekoľkých ďalších je v procese diskusie]. V niektorých krajinách táto profesia vyžaduje osobitnú odbornú prípravu, ktorá je otvorená pre mnoho pôvodných profesií. V iných krajinách je výcvik prístupný iba lekárom a psychológom a je pridaný k ich základnému univerzitnému vzdelaniu. V žiadnej krajine na svete nie je vyhradený iba pre lekárov, a všade sa psychoterapia vyučuje hlavne v súkromných školách alebo inštitútoch. To je spôsobené predovšetkým tým, že osobnú terapiu a výber na základe zrelosti osobnosti by bolo ťažké nastaviť na verejných vysokých školách.




    Odhaduje sa, že v Európe v súčasnej dobe pôsobí približne 150.000 kvalifikovaných profesionálnych psychoterapeutov... no takmer vo všetkých krajinách je ich počet stále nedostatočný.
    V skutočnosti sa profesionálna hustota psychoterapeutov v jednotlivých krajinách výrazne líši od jednej krajiny k druhej: od 65 - 85 (na 100.000 obyvateľov) v Rakúsku, Taliansku, Švajčiarsku a Belgicku, k 10 - aj 5 alebo menej - v niektorých krajinách východnej Európy.

    Odhad profesionálnej hustoty
    kvalifikovaných psychoterapeutov (na 100.000 obyvateľov):


    Krajiny



    Profesionálna hustota
    na 100.000 obyv.


    Odhadovaný počet
    kvalifikovaných
    psychoterapeutov

    Populácia
    v miliónoch


    Rakúsko

    86

    7.000

    8,1

    Taliansko

    67

    40.000

    60,0

    Švajčiarsko

    66

    5.000

    7,6

    Belgicko

    65

    7.000

    10,7

    Švédsko

    55

    5.000

    9,1

    Srbsko

    40

    3.000

    7,4

    Holandsko

    37

    6.000

    16,2

    Nemecko

    33

    28.000

    85,5

    Írsko

    31

    1.200

    3,9

    Maďarsko

    26

    2.600

    10,0

    Fínsko

    23

    1.200

    5,2

    Francúzsko

    20

    13.000

    64,0

    Spojené kráľovstvo

    17

    10.000

    60,0

    Kosovo

    16

    300

    1,9

    Dánsko

    15

    800

    5,4

    Portugalsko

    14

    1.500

    10,7

    Malta

    12

    50

    0,4

    Nórsko

    12

    600

    4,8

    Španielsko

    10

    4.500

    43,0

    Slovinsko

    10

    200

    2,0

    Poľsko

    8

    3.000

    38,5

    Lotyšsko

    8

    180

    2,3

    Slovensko

    8

    430

    5,5

    Chorvátsko

    7

    300

    4,5

    Rumunsko

    5

    1.200

    22,2

    Rusko

    4

    5.000

    142,0

    Litva

    4

    120

    3,4

    Macedónsko

    2

    40

    2,0

    Ukrajina

    1

    330

    46,1

    Celkom

    22

    147.550

    682,4




    Závery a perspektíva


    Ak odhadneme, že približne 10% populácie by mohlo potrebovať psychoterapiu, a že psychoterapeut sa môže starať o zhruba sto klientov ročne, v priemere (v terapii krátko- alebo strednodobej, individuálnej alebo skupinovej) by to znamenalo optimálnu hustotu 100 kvalifikovaných psychoterapeutov na 100.000 obyvateľov (alebo 1 psychoterapeut na 1.000 obyvateľov) - čo znamená pre celú Európsku úniu približne 500.000 kvalifikovaných psychoterapeutov - to je asi trikrát viac ako odhadovaný počet dnes.

    Ak uvážime, že psychoterapeut bude vykonávať svoju profesijnú činnosť v priebehu približne 30 až 35 rokov, znamenalo by to každý rok výcvik 3 nových odborníkov na 100.000 obyvateľov, čo predstavuje pre celú EÚ približne 15.000 študentov psychoterapie - výcvik v približne 500 špecializovaných vzdelávacích zariadeniach priemernej veľkosti (20 až 40 študentov v triede). To by zdá sa zodpovedalo odhadovaným počtom výcvikových inštitútov pôsobiacich v súčasnosti v Európe.

    Preto by postačovalo, keby spĺňali všetky kritériá kvality definované TAC (Výcviková akreditačná komisia), ktoré majú byť oficiálne uznané ako „EAPTI“.

    Tieto ciele nie sú nereálne a môžu byť dosiahnuté pomerne rýchlo, po prijatí Európskej smernice, ktorá by stanovila jednotné podmienky pre uznanie tejto novej profesie - čo je oveľa viac než jednoduchá špecializácia najbližších profesií.

    A nie je práve toto dôvod, prečo sme sa dnes spojili tu na tomto kolokviu?


    Serge Ginger

    s.ginger@noos.fr



    Krátka bibliografia


    • ELKAÏM Mony & al. (2003). A quel psy se vouer? Les principales approches. Le Seuil, Paris, 460 pages.
    • GINGER Serge (2001). L’évolution de la psychothérapie en Europe de l’Ouest, Conférence au Xe Congrès de l’EAP à Moscou, juillet 2001.
    • GINGER Serge (2003). The Evolution of Psychotherapy in Western Europe, Moscow, in International Journal of Psychotherapy (IJP), vol. 8, Nr 2, July 2003; p. 129-139.
    • GINGER Serge (2006). Psychothérapie: 100 réponses pour en finir avec les idées reçues, Dunod, Paris, 290 p.
    • GINGER Serge (2006). The Evolution of Psychotherapy in Europe, Tokyo, in International Journal of Psychotherapy (IJP), vol.11, Nr 2, July 2007; p. 61-71.
    • GINGER Serge (2009). The Evolution of Psychotherapy in Europe, Pékin, oct. 2008, in World Journal of Psychotherapy (WJP), vol.2, Nr 1, March 2009; p. 126-132
    • KOCHER G. & OGGIER W. (2004). Système de santé en Suisse, Hans Huber, Berne, p. 263-276.
    • PRITZ Alfred & al. (2002). Globalized Psychotherapy, Facultas Universitätsverlag, Vienna, 852 pages.
    • WebSite EAP: www/europsyche.org
    • ZERBETTO Riccardo, TANTAM Digby (2001): Survey of European Psychotherapy Training, in European Journal of Psychotherapy, Counselling & Health, Vol. 4, Nr 3, Dec. 01, p. 397-405

    ________________________________________
    [1] Asi 45% o psychopatológii a psychológii zdravia, 10% o neurovedách, 2% o psychoanalýze.
    [2] Prehľad inicioval S. Ginger, v roku 2001 a 2006, v mene FF2P, s pomocou časopisu „Psychológie“ a národného inštitútu pre prieskum: BVA a CSA.
    [3] Hypertelia: od hyper, extrémne, a Telos, cieľ = nad rámec stanovený cieľ. Klasickým príkladom je nadmerný rozvoj obrany mamuta: ich kly zahnuté späť dovnútra nakoniec prederavili ich čeľuste.
    [4] Napríklad zvýšené využívanie telefónnych záznamníkov má zvrátený účinok neodpovedania na výzvy filtrovaním. «Magická» komunikácia na internete priniesla lavínu parazitných informácií (spamov).
    [5] Porov. Gingerov Pentagram v Gestalt terapii, The Art of Contact, Karnake Books, Londýn, 2006.


    Preložené a uverejnené so súhlasom autora.
    Preklad: Hana Ščibranyová, Inštitút Virginie Satirovej v SR,
    členka výboru SPS a delegát SPS v EAP


    Súvisiace články:


    ♦Ako sa stať (európskym) psychoterapeutom♦
    ♦Kto (ne)môže byť psychoterapeutom♦
    ♦Niekoľko viet o psychoterapii v SR♦
    ♦Dilemy psychoterapie a psychoterapeutov v SR♦


  • 0 comments:

    Zverejnenie komentára









    Satirovské terapeutické presvedčenia
    Mgr. Ľubica Tománková