Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Bookmark and Share Tlač / PDF príspevku / stránky

2. marca 2010

Virginia Satirová - Rodina

Virginia Satirová - životopis


Virginia zdôrazňovala význam rodinnej histórie a jej vplyv na život človeka. Často využívala príklady zo svojej rodiny na ilustrovanie niektorých bodov svojho učenia. Virginiini starí rodičia z oboch strán sa narodili v Nemecku medzi rokmi 1870 a 1875. Podľa Virginie pochádzali obe staré matky z privilegovanej socioekonomickej triedy a vydali sa za mužov z robotníckej triedy. Virginia sa domnievala, že starí rodičia sa z Nemecka vysťahovali preto, že takéto zväzky sa vtedy považovali za neprijateľné narušenie spoločenských zvyklostí. Virginia teda vyrastala v prostredí negatívnych pocitov voči Nemecku a istý čas odmietala svoj pôvod.

„Medzi mnou a mojím pôvodom bolo toho veľa a dlhé roky som vôbec odmietala ísť do Nemecka. Ale od roku 1975 tam chodím a naposledy som mala pocit, akoby som prišla do svojej domoviny,“ povedala.

Otec Virginie Oscar Alfred Reinnard Pagenkopf bol najmladší z 13 detí. Bol farmárom a mal veľmi nízke vzdelanie. Virginia si spomína: „Myslím, že môj otec sa kvôli tomu vždy cítil tak trochu podvedený.“ Tento pocit krivdy zapadal do širšieho rámca nízkej sebaúcty, ktorú Virginia pripisovala svojmu otcovi. Ale aj napriek tomu sa od neho veľa naučila, najmä to, aká dôležitá je úprimnosť.

Jej matka Minnie Happe Pagenkopfová pochádzala zo siedmich detí. Virginia si pamätala svoju matku ako človeka, ktorý sa vždy snažil veci naprávať, keď sa pokazili.

„Myslím, že to je pravdepodobne jedna z príčin, prečo mám úspech v práci s ľuďmi, s ktorými nikto nechcel nič mať. Videla som v nich potenciál. Mama ma to naučila.“

Minnie považovala vzdelanie za veľmi dôležité, a preto trvala na tom, aby sa presťahovali do mesta, keď najstaršie dieťa Virginia začala chodiť do školy. Bolo to v roku 1926.

Okrem rozdielneho vzdelania mali Virginiini rodičia aj rozdielne náboženstvo. Keď mala Virginia asi päť rokov, dostala zápal slepého čreva. Jej matka – kresťanská vedkyňa [Christian Scientists bola cirkev, ktorá sa zakladala na náuke prikladania rúk. Nebola to teda vôbec vedecky podložená náuka, ako by sa zdalo podľa názvu. Pozn. prekl.] – nechcela vziať Virginiu k lekárovi. Otec čakal, ale keď videl, že Virginiin stav sa nezlepšuje, vzal ju napokon do nemocnice. Slepé črevo prasklo a Virginia ostala v ťažkom stave niekoľko mesiacov v nemocnici. Napriek tejto nešťastnej skúsenosti rozprávala Virginia o svojom detstve ako o šťastnom období. Páčila sa jej farma a zvieratá. Od rodičov sa naučila zmyslu pre morálku a cítila ich podporu.

Virginia sa narodila 26. júna 1916 na farme svojich rodičov v Neillsville v štáte Wisconsin. Po roku a pol sa narodili dvojičky Russell a Roger, v roku 1921 sestra Edith a potom, v roku 1923, malý Ray. Ako najstaršia mala Virginia pocit zodpovednosti za svojich súrodencov. Často rozprávala o tom, ako sa o nich starala, keď vyrastali na farme.

Farma poskytla Virginii mnoho príkladov na ilustrovanie jej učenia. Jedným z takých príkladov je príbeh o starom liatinovom hrnci, ktorý používala ako metaforu sebaúcty:

„Keď som bola malá, žila som na farme vo Wisconsine. Na zadnej terase sme mali obrovský čierny liatinový hrniec, ktorý mal pekne zaoblené boky a stál na troch nohách. Mama si sama robila mydlo, takže väčšinou bol naplnený mydlom.“ (The New Peoplemaking, 20)

Hrniec sa využíval aj na iné účely. Virginia o tom píše:

„Inokedy ho otec používal na uskladňovanie hnojiva na mamine kvety. Volali sme ho ‚3-S hrniec‘. Každý, kto ho chcel použiť, musel nájsť odpoveď na dve otázky: Čím je hrniec naplnený a nakoľko je naplnený? Keď mi ľudia neskôr rozprávali o sebe – že sa cítili plní, prázdni, nečistí alebo dokonca ‚prasknutí‘ – spomenula som si na tento hrniec. Jedného dňa sedela u mňa v pracovni rodina, ktorá sa snažila nájsť slová na vyjadrenie toho, čo si myslia o sebe. Spomenula som si na čierny hrniec a porozprávala som im o ňom. Celá rodina začala čoskoro hovoriť o svojich vlastných ‚hrncoch‘, či obsahujú pocity hodnoty alebo viny, hanby alebo neužitočnosti. Neskôr mi povedali, že táto metafora bola pre nich veľmi užitočná.“




Spracoval PhDr. Ivan Valkovič

Článok uverejnený s láskavým súhlasom redakcie bulletinu EMPATIA.


Momentky
Rodina
Štúdium
Učiteľka
Terapeutka
Priekopníčka
Choroba a smrť


V tomto roku organizujeme niekoľko seminárov zameraných na rodinu a vzťahy
podľa Modelu Virginie Satirovej:
  • 16. - 17. 04.: Zdravé vzťahy
  • 14. - 15. 05.: Vzťahy naše každodenné 1: JA
  • 04. - 05. 06.: Rodinné väzby: Väzba je viac ako vzťah
  •         02. 07.: Rodinné mapy Mirjam V. 1
  • 03. - 04. 09.: Partnerské vzťahy 1: Návrat k intimite
  • 17. - 18. 09.: Vzťahy naše každodenné 2: JA a TY
  • 05. - 06. 11.: JA vo vzťahu k JA 4: Cesta domov
  • 03. - 04. 12.: Vzťahy naše každodenné 3: JA, TY a MY
  • 0 comments:

    Zverejnenie komentára









    Satirovské terapeutické presvedčenia
    Mgr. Ľubica Tománková