V ranom štádiu, kým bola Satirová ešte v Mental Research Institute v Palo Alto, jej prístup bol podľa Johna Banmena (in: The Satir Model: Yesterday and Today, Contemporary Family Therapy, Volume 24, Number 1, March 2002) považovaný za komunikačný model.
V tom období kládla veľký dôraz na interakciu medzi ľuďmi „priamym, otvoreným“ spôsobom. Po mnohonásobných pozorovaniach interakcií v rodinách sformulovala určité základné správanie do vzorcov, ktoré nazvala „záchranné pozície“ alebo pozície na prežitie. Bez ohľadu na to, aké drsné alebo obťažné skúsenosti ľudia vo svojich pôvodných rodinách prežili, našli spôsob, ako ich zvládať a prežiť.