Blížia sa Vianoce. Sviatky lásky, pokoja, ľudskosti.
Každý z nás chce, aby boli radostné a šťastné. V naháňačke za darčekmi, v snahe vygruntovať celý byt, zabsolvovať všetky firemné večierky a akcie, napiecť kvantum koláčov (z ktorých len priberieme) a zaobstarať všakovaké dobroty (z ktorých polovicu vyhodíme – z nadbytku) niekedy zabúdame na to najdôležitejšie – dotknúť sa srdca svojich najbližších, byť v skutočnom kontakte s človekom. 
Knihu, ktorú v roku 2008 ako editor a spoluautor pripravil John Banmen a o rok neskôr v českom preklade vydal Institut Virginie Satirové ČR, si môžete aktuálne objednať do vyčerpania limitovaných zásob na e-mailovej adrese satir.institute.sk@gmail.com a po dohode s IVS v SR prevziať osobne. Album zo seminára "Vzťahy naše každodenné: JA a TY", Košice, 17. a 18. septembra 2010.
Kazuistika „Klára a Hortenzia – autoritatívna výchova“. In: Záverečná práca špecializačného štúdia „Model Virginie Satirovej v praxi školského psychológa“.
Kazuistika „Paťko – rediagnostika“. In: Záverečná práca špecializačného štúdia „Model Virginie Satirovej v praxi školského psychológa“.
Kazuistika „Ferko, Janko a Benjamín – smútok zo straty“. In: Záverečná práca špecializačného štúdia „Model Virginie Satirovej v praxi školského psychológa“.
Kazuistika „Renátka – následné osvojenie“. In: Záverečná práca špecializačného štúdia „Model Virginie Satirovej v praxi školského psychológa“.
Kazuistika „Mirko – súdne nariadenie k stretávaniu sa s otcom“. In: Záverečná práca špecializačného štúdia „Model Virginie Satirovej v praxi školského psychológa“.
Z kapitoly „Komponenty Modelu V. Satirovej“ záverečnej práce špecializačného štúdia Popluhárová H.: „Model Virginie Satirovej v praxi školského psychológa“.
Kapitola „Model V. Satirovej v kontexte koncepcií humanizácie výchovy a vzdelávania v školách“ zo záverečnej práce špecializačného štúdia Popluhárová H.: „Model Virginie Satirovej v praxi školského psychológa“.
Sedem princípov pre podporu manželstva podľa Johna Gottmana zo Seattle Love Lab, výskumného pracoviska Washingtonskej univerzity.
Žiaden výskum, ani ten sebalepší, by nemal veľkú hodnotu, ak by sme nemohli jeho výsledky pozitívne zužitkovať v praxi. Gottmanov súhrn výskumných zistení inšpiroval samotného autora výskumu k výstavbe základne, ktorá je dôležitá pre fungujúce partnerstvo v manželstve. Rozdelil ich do siedmich nasledovných základných princípov.Poznáte dobre svet svojho partnera / svojej partnerky?
Ak máte chuť s vašim partnerom / vašou partnerkou vzájomne skúmať svoje mapy lásky(*), ponúkam Vám výber otázok, ktoré na tento účel zostavil americký výskumník John Gottman:Pohľad na výsledky výskumov Johna Gottmana zo Seattle Love Lab, výskumného pracoviska Washingtonskej univerzity.
Spolužitie partnerov v páre je oddávna vystavované rôznym vplyvom a skúškam. Aj keď sa vonkajšie podmienky v súčasnosti menia dynamickejšie a sú výrazne odlišné od tých, ktoré pôsobili v predošlej generácii, s prekvapením zisťujeme, že na vnútorné psychické nastavenie človeka a jeho vzťah k svetu, k sebe samému a k partnerovi majú podobný vplyv, aký mali kedysi.Mnohé partnerské vzťahy začínajú veľkým očarením, vzájomnou príťažlivosťou a zamilovanosťou, kedy si partneri vyznávajú lásku slovami „bez teba nemôžem žiť“, „si zmyslom môjho života“, „ako som doteraz mohol/mohla bez teba existovať?“, „nikdy ťa neopustím“... Predstavujú si svoj budúci život s partnerom/partnerkou ako raj na zemi, no nie vždy sa im darí svoje sny a priania uskutočniť. 
PhDr. Anna Rybáriková
Kathlyne Maki-Banmen
supervízorka a lektorka IVS v SR,
si pred niekoľkými dňami na Satir World Conference 2010 v Hong Kongu prevzala cenu „The Satir Global Outstanding Service Award“.
Psychoterapia, nezávislá profesia: európska výzva!
S blížiacim sa koncom školského roka v zborovniach, v triedach, na rodičovských schôdzkach a v domácnostiach možno pozorovať zvýšený ruch, ktorý by sme pokojne mohli označiť ako poľovanie na známky. Po nemilosrdnej vlne očakávaných a ohlasovaných štvrťročiek alebo námatkových „prepadových“ písomiek či minútoviek, ktoré nachytajú tých v laviciach, ktorí sa pokúšajú o náhodilé šťastie, a mierne strémujú aj skalných poctivcov, sa odhalia prekvapenia v podobe vylepšených alebo pokazených známok.
Krátke zhrnutie dvojdňového seminára O prednáške Johna Banmena Rodinná terapia (28. mája 2010 v Bratislave).
Prítomnosť na prednáške Johna Banmena o rodinnej terapii mi priniesla obohatenie nielen obsahom, ale aj Johnovou prítomnosťou u nás opäť po 10 rokoch. Písať o tomto stretnutí, rovnako ako byť pri jeho práci s rodinou, znamená pre mňa jednu z príležitostí popátrať v sebe: ako to mám vo svojich obrázkoch a pocitoch, popracovať si vnútorne pri stretnutí sa s touto výzvou. Pravda, takéto výzvy sú príležitosťou pre sebareflexiu - priblížiť sa viac k sebe samej, poobjavovať cesty aj cestičky svojich zdrojov, tak trošku sa „pohrabať“ vo svojom ľadovci...Album zo seminára "Vzťahy naše každodenné: JA ", Košice, 14. a 15. mája 2010.
Abstrakt
Sebahodnota, sebaúcta, vysoká a nízka sebaúcta, validizáciaV ranom štádiu, kým bola Satirová ešte v Mental Research Institute v Palo Alto, jej prístup bol podľa Johna Banmena (in: The Satir Model: Yesterday and Today, Contemporary Family Therapy, Volume 24, Number 1, March 2002) považovaný za komunikačný model. 
JA SOM JAO kontaktePäť slobôd
Virginia zdôrazňovala význam rodinnej histórie a jej vplyv na život človeka. Často využívala príklady zo svojej rodiny na ilustrovanie niektorých bodov svojho učenia. Virginiini starí rodičia z oboch strán sa narodili v Nemecku medzi rokmi 1870 a 1875. Podľa Virginie pochádzali obe staré matky z privilegovanej socioekonomickej triedy a vydali sa za mužov z robotníckej triedy. Virginia sa domnievala, že starí rodičia sa z Nemecka vysťahovali preto, že takéto zväzky sa vtedy považovali za neprijateľné narušenie spoločenských zvyklostí. Virginia teda vyrastala v prostredí negatívnych pocitov voči Nemecku a istý čas odmietala svoj pôvod. 
PhDr. Anna Rybáriková, PhDr. Valéria HudákováPhDr. Anna Rybáriková, PhDr. Valéria Hudáková
Povedz to priamo, tréning priamej komunikácia autorov Pauly Englander-Goldenovej a Davida Goldena.
Program PTP je akreditovaný MŠ v SR pod číslom 1652/2008/405/1 (Zoznam vzdelávacích ustanovizní a akreditovaných vzdelávacích aktivít).
V tomto roku IVS v SR organizuje dva preventívne zážitkové semináre PTP:
Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch nahrával matematik, z ktorého sa stal psychológ, John Gottman v Seattli vo svojom špeciálne zariadenom štúdiu, ktoré reportéri prezývali „laboratórium lásky“, obyčajné páry v tých najobyčajnejších chvíľach – keď sa hrali, rozprávali, bozkávali, nesúhlasili, pozerali televíziu, varili obed, žartovali. Občas ich požiadal, aby sa rozprávali o konflikte a pritom monitory na ich hrudi zaznamenávali ich tep alebo sedadlá na pružinách zaznamenávali ich nepokoj. Študoval novomanželov, manželov v kríze, ľudí, ktorí kričali a ľudí, ktorí nikdy nezvýšili hlas. Pomocou prepracovaného kódovacieho systému zaznamenával rýchlo sa meniace výrazy tváre, povzdychy, vlhkosť dlaní, pohyby očí. Sledoval manželov vyše dvadsať rokov, aby zistil, kto sa rozviedol, kto si vytvoril paralelný život a kto ostal spolu (šťastne alebo nešťastne). Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Napriek všetkému, čo sa už o Miltonovi Ericksonovi napísalo a napriek usilovnej snahe mnohých ľudí pochopiť, čo vlastne v terapii robil a prečo to tak dobre fungovalo, jeho prácu ešte stále obklopuje ovzdušie záhadnosti. Krátko po jeho smrti povedal jeho 20-ročný študent Jay Haley: „Neprejde ani deň, aby som vo svojej práci nepoužil niečo, čo som sa naučil od Ericksona. A predsa jeho základné myšlienky chápem iba čiastočne.“Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Carl Jung zapaľoval svoje prdy na letných táboroch, tancoval s domorodcami v Afrike, vlastnými rukami postavil kamennú vežu, spoločensky sa stýkal so svojimi pacientmi a priviedol si domov milenku (čo zlomilo srdce jeho manželke). Nebál sa psychologicky ponoriť do mysticizmu, okultných vied, alchýmie – kamkoľvek, kde očakával, že nájde pravdu. Bez neho by nebolo Josepha Campbella, ani légie mýticky zameraných, spirituálnych autorov, ktorých myšlienky prenikli do mnohých aspektov súčasnej psychoterapie. Niektorí ho považujú za prvú akoby rockovú hviezdu v terapii, pretože mal fanynky a často vyzeral viac ako guru než ako terapeut. Ale Jung vytvoril základnú formu psychoterapie, ktorá sa v mnohých oblastiach používa dodnes: na rozdiel od Freuda sa díval svojim pacientom do tváre, rozprával sa s nimi za stolom, utešoval ich, bral ich myšlienky vážne. „Uvedomil som si,“ napísal, „že človek sa nikam nedostane, ak sa nerozpráva s ľuďmi o tom, čo vedia.“Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Murray Bowen vypracoval teórie a vynašiel termíny, ktoré teraz používa alebo aspoň pozná každý rodinný terapeut v Amerike. Jeho pojmy diferenciácia seba, emocionálne systémy, trojuholníky, citové odstrihnutie, proces projekcie v rodine, súrodenecké pozície a proces viacgeneračného odovzdávania v rodine sa votkali do látky tohto odvetvia. „Bowen bol intelektuálny maják pre každého, kto sa prvý raz pokúšal porozumieť rodine,“ povedal Braulio Montalvo, ktorý začiatkom 60-ych rokov spolu so Salvadorom Minuchinom pomáhal vytvárať štrukturálnu rodinnú terapiu. „Takmer každý dôležitý pojem v rodinnej terapii možno odvodiť od neho. Učil všetkých.“Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Albertovi Ellisovi sa pripisuje (prinajmenšom on sám sebe pripisuje) vynájdenie kognitívno-behviorálnej terapie (KBT), čo je dnes najrozšírenejší a najpopulárnejší psychoterapeutický prístup. Podľa jeho vlastného presvedčenia predbehol „druhého“ vynálezcu KBT Aarona Becka o niekoľko rokov. Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Keď v roku 1964 vyšla Spojená rodinná terapia (Conjoint Family Therapy), Virginia Satirová v nej predstavila svoj zemitý úvod do umenia tohto nového terapeutického prístupu a potvrdila tým svoju povesť priekopníčky v danej oblasti. Charizmatická a kontroverzná Satirová sa objavila ako obor – 183 cm vysoká postava podporená ešte 7 cm podpätkami a natupírovaným účesom – medzi terapeutmi začiatkom šesťdesiatych rokov. Do konca života neustále cestovala, a tak sa stala osobným vyslancom, dokonca kazateľom vízie rodinnej terapie ako prostriedku na vyliečenie zraneného sveta.Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Irvin Yalom je suverénny rozprávač, ktorého príbehy sú hlavne o psychoterapeutoch, ich pacientoch a komplexnom rituáli zvanom psychoterapia. Je jedným z popredných odborníkov na skupinovú terapiu – jeho významná práca na túto tému Teória a prax skupinovej psychoterapie sa od roku 1970 dočkala piatich vydaní a predalo sa jej viac ako 700 000 tisíc kusov. Je tiež najlepším odborníkom v krajine na existenciálnu psychoterapiu. Ale slávnym sa stal vďaka fiktívnym prácam o psychoterapii, medzi ktoré patria bestsellery Láska a jej kat, Keď Nietzsche plakal a Mama a zmysel života.Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Prostredie, z ktorého vyrástol, je pre terapeuta také neobvyklé, ako metódy rodinnej terapie, ktoré pomáhal presadzovať v 60-tych a 70-tych rokoch. Narodil sa v roku 1921 ako žid a bíjaval sa na uliciach antisemitskej Argentíny tých čias. Počas vysokoškolských štúdií ho na tri mesiace poslali do väzenia za protesty proti vláde Juana Peróna. Potom slúžil ako lekár Izraelskej armády počas prvých vojen tohto štátu. Neskôr študoval psychoanalýzu v New Yorku, pracoval s čiernymi a hispánskymi pouličnými výtržníkmi, ktorým mohol rozumieť vďaka svojej minulosti.Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Ak sú všetci terapeuti dnes aspoň trošku rogeriánmi, pravdepodobne je väčšina z nich aj trošku beckiánmi. „Kognitívna terapia“ (ako ju Beck pôvodne nazval) sa na scéne objavila potichu a nebadane v 60-tych rokoch a vynašli ju viac menej simultánne a nezávisle Aaron Beck a Albert Ellis. To len teraz, po 40 rokoch, sa táto bomba volá kognitívno-behaviorálna terapia (KBT).Desať najvplyvnejších terapeutov za posledných 25 rokov
Čo sa týka štýlu, všetci terapeuti sú dnes vlastne rogeriáni, bez ohľadu na ich klinickú alebo teoretickú orientáciu a bez ohľadu na to, čo si myslia o Rogersovi. Nesúhlasil by niektorý klinický pracovník (aspoň čiastočne) so svätou trojicou Rogersovej psychoterapeutickej metódy: „nepodmieneným pozitívnym pohľadom“ alebo úplným prijatím klienta takého, aký je; jasne klientovi komunikovaným úplným empatickým porozumením a „kongruenciou“ čiže autentickým, ozajstným a transparentným „bytím“ s klientom? Ktorý terapeut, nech už je akokoľvek tvrdohlavý, direktívny a rigidný, nezahrnie do svojho programu aspoň z času na čas trochu „reflektívneho počúvania“?
Ukážka z prezentácie na psychoterapeutickej konferencii v Trenčianskych Tepliciach 2009.
